Říjen 2009

HaPpY HALLOWEEN!! xD

31. října 2009 v 20:00 | Kinga |  Hezké obrázky
Preji Hezkej a hlavne strašidelnej Halloween!! xD




Bleskovka 97 !

29. října 2009 v 19:24 | Kinga |  Bleskovky
1.Slavíš Halloween ?
2.Co budeš delat na Halloweena ? (Já pujdu koukat na horor xD)
3.Budeš vyrezávat halloweenskou dýni?
4.Máš doma nebo chystáš si dát nejakou Halloweenskou výzdobu?
5.Líbí se ti tenhle svátek i když se u nás moc neslaví??Nebo nopak je pro tebe zbytečný??

2 Dárečky pro Mišku ♥

29. října 2009 v 19:06 | Kinga |  Pro Vás ode mě
♥♥ Doufám , že se ti líbí ♥ ;o))


Od Mišky ♥ ..Thank you!

29. října 2009 v 18:34 | Kinga |  Od vás pro mě
Moc se mi to líbí ♥ ;o))

Design 21.

29. října 2009 v 18:21 | Kinga |  Mé designy
Název : Autumn is here..

Líbil se ? Napište pls do komentu ! ;o))

Vtipy xD

27. října 2009 v 18:55 | Kinga |  funny
Sedí dvě anorektičky ve vaně a jedna říká druhé: "Drž mě, vypustím vanu."
------------------------------------------------------------
pixelCo řekl slon když potkal nahého kluka?
Je to roztomilé, ale můžeš s tím jíst buráky?
------------------------------------------------------------

Od Mišky ♥♥♥

27. října 2009 v 18:43 | Kinga |  Od vás pro mě
Moc se mi to líbí ♥♥♥ Dekuju ! A taky se omlouvám , že sem tady hodne dlouho nebyla , ale nebyl čas--škola...

Collie - Kólia

11. října 2009 v 14:40 | Kinga
Spoločenská charakteristika: Kólia je typický rodinný pes. Svojmu majiteľovi aj celej jeho rodine je neobyčajne oddaná a verná, je schopná s nimi nadviazať telepatický vzťah. Na rozdiel od niektorých iných plemien nevyžaduje neustálu pozornosť. K cudzím ľuďom sa chová láskavo, a len mimoriadne možno objaviť agresívneho jedinca. Bez problémov je tiež stretnutie či súžitie s ostatnými psami alebo inými zvieratami.
Originálny názov plemena: Collie Rough
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Doba vzniku: 18. storočie
Pôvodné využitie: Ovčiarsky pes
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 12-14 rokov
Hmotnosť: 18-30 kg
Výška: 51-61 cm
História: Presný pôvod tohoto plemena je zahalený tajomstvom. Nie je príliš jasné miesto vzniku, ale je pravdepodobné, že je pôvodom zo Škótska, za ktorého hranicami bolo po stáročia takmer neznáme. Kólia bola používaná ako pastiersky pes a strážca stád oviec. Jej meno je odvodené od čiernohlavej škótskej ovce, známej ako colley, ktorej stáda opatrovala. Tieto psy však boli celkovo menšie než dnešné. Podobu, ako ju poznáme dnes, získala kólia krížením s írskym setrom a barzojom. Za svoju popularitu vďačí kráľovnej Viktórii, ktorá si ju vybrala za spoločníka. Veľkú slávu jej priniesol, a značne tiež prispel k jej rozšíreniu film "Lassie sa vracia", v ktorom bola vyzdvihnutá inteligencia a výborné povahové vlastnosti tohoto psa. Ako samostatné plemeno bola uznaná na začiatku 60. rokov 19. storočia.
Typy: Okrem dlhosrstej, viac známej kólie, existuje aj kólia krátkosrstá, ktorá má rovnaké povahové vlastnosti aj stavbu tela, odlišuje sa len dĺžkou srsti. Krátkosrstá kólia je veľmi vzácna aj v Anglicku, u nás sa takmer nevyskytuje. F.C.AJ. však považuje krátkosrstú a dlhosrstú kóliu za dve samostatné plemená.
Všeobecný vzhľad: Kólia má na prvý pohľad vyzerať ako krásny, inteligentný a bystrý pes. Charakteristickým znakom je hlava klinovitého tvaru, s miernym čelným sklonom, a predĺženou nosnou líniou. Nos musí byť vždy čierny. Oči mandľového tvaru sú stredne veľké, posadené mierne šikmo, a majú tmavohnedú farbu. U kólie modrej môžu byť oči modrobiele. Malé uši sú v kľude zložené dozadu, v strehu sú polovztýčené, s ľahko sklopenými špičkami a smerujú dopredu. Obdĺžnikovité telo má hlboký hrudník a pevný chrbát s ľahko klenutými rebrami. Chvost je dlhý, v kľude je nesený nadol so zahnutou špičkou, pri vzrušení je nesený veselo vztýčený, nie však nad chrbtom.
Srsť a farba srsti: Srsť je veľmi bohatá, s hustou podsadou a rovnou, na ohmat drsnou krycou srsťou. Na tvári a ušiach je srsť krátka, na tele dlhá, okolo krku vytvára bohatú, načechranú hrivu. Krátkosrstá kólia má na celom tele srsť úplne krátku, hustú a tvrdú. Uznané sú tri farebné kombinácie. Zlatobiela, kde je prípustný akýkoľvek odtieň od svetlo zlatej až po mahagónovú s bielymi znakmi, trikolórna, kombinácia čiernej, bielej a trieslovej, kde by mala prevažovať farba čierna s trieslovými znakmi na hlave a končatinách a blue merle, čo je striebristo modré sfarbenie s čiernymi škvrnami alebo čiernym mramorovaním.
Povaha: Kólia je veľmi inteligentný, živý a energický pes. Je prítulná a svojej rodine je veľmi oddaná, so svojim pánom dokáže nadviazať telepatický vzťah. Nemá rada leňošenie, je veľmi pracovitá. Je tiež citlivá a ochranárska.
Spoločenská charakteristika: Kólia je typický rodinný pes. Svojmu majiteľovi aj celej jeho rodine je neobyčajne oddaná a verná, je schopná s nimi nadviazať telepatický vzťah. Na rozdiel od niektorých iných plemien nevyžaduje neustálu pozornosť. K cudzím ľuďom sa chová láskavo, a len mimoriadne možno objaviť agresívneho jedinca. Bez problémov je tiež stretnutie či súžitie s ostatnými psami alebo inými zvieratami.
Vzťah k deťom: Deti kólia miluje, a má s nimi veľkou trpezlivosť. Hra s menšími deťmi vyžaduje dohľad dospelej osoby.
Výchova: Kólia sa pomerne rýchle a ľahko učí. Výchova nie je príliš zložitá, vyžaduje však mnoho dôslednosti a trpezlivosti. Toto plemeno je pri výcviku veľmi citlivé na hlasovú intonáciu. Pokiaľ je výchova vedená dobre, vyrastá kólia vo veľmi priateľského, vnímavého a poslušného psa.
Držanie: Ľahko sa prispôsobí držaniu v byte, ale dlhá srsť môže spôsobiť prehriatie, preto je vhodné vymedziť jej priestor na chladnejšom mieste v dome alebo aspoň mimo priamy zdroj tepla. Kóliu je vhodnejšie chovať celoročne vonku, kde je jej pri nepriaznivom počasí umožnené schovať sa v búde alebo koterci.
Pracovné využitie: Kólia je v mnohých krajinách zaradená medzi psov služobných, u nás sa radí medzi psy pracovné. Dnes sa uplatňuje skôr ako spoločenský pes, aj keď stále patrí medzi obľúbené ovčiarske psy. Jej pôvodným poslaním je pasenie oviec, kde pracovala mnoho hodín v nepriaznivých klimatických podmienkach na pastvinách. Ešte dnes niektoré kólie vykonávajú túto prácu, majú totiž vlohy k udržaniu stáda pohromade.
Pohyb: Najvhodnejšie je poskytnúť kólii možnosť neobmedzeného výbehu vo veľkej záhrade. Pri pobyte v byte sú nutné denne dlhé prechádzky a možnosť voľného pohybu.
Starostlivosť: Náročnejšia pri úprave srsti. Srsť dlhosrstej kólie vyžaduje dôkladné prečesanie a kartáčovanie aspoň raz týždenne, v období pĺznutia je potrebná denná starostlivosť. U krátkosrstých jedincov postačí vytieranie a odstraňovanie uvoľnených chlpov vlhkou handričkou. Kartáčovanie - pre dlhú srsť kólie sú nevyhnutnými pomôckami kovový hrebeň a kartáč z prírodných žiniek. Kartáčovanie odstraňuje uvoľnenú srsť a stimuluje prirodzené premasťovanie srsti. Najlepšie je prevádzať kartáčovanie denne, odpadne vám práca so splstnatenou srsťou a utuží sa tým aj váš vzťah so psom. Kúpanie - kúpeme vždy psa, ktorý má dokonale rozčesanú a vykartáčovanú srsť. Používame šampóny, ktoré sú určené špeciálne pre psy. Kúpanie možno využiť ako príležitosť k prehliadke kože psa. Čistenie uší - z vnútorného zvukovodu je nutné vytrhávať chlpy a udržovať ho v čistote. Uši čistíme vatovým tampónom a prípravkom určeným k čisteniu uší psov alebo ušným púdrom pre psov. Úprava srsti - strihaním upravujeme srsť na zadných nohách, srsť rastúcu medzi vankúšikmi na tlapkách odstraňujeme nožničkami starostlivo a opatrne.
Strážne využitie: Kólia nie je príliš dobrý strážca, vaše návštevy uvíta s radosťou. V prípade nutnosti sa však vie brániť a stane sa aj veľkou ochranárkou.
Kynológia: Agility, aportovanie, carting, coursing, fly-ball, flygility, frisbee, obratnosť, tanec sa psom
Najčastejšie choroby: Anomálie oka; progresívna atrofia sietnice; cyklická neutropénia u kólií blue merle; dedičná dispozícia k zápalu kože na nose; precitlivenosť na Ivermectin; dysplázia stehenného kĺbu; hluchota
Zvláštnosti plemena: Kólia je známa svojou vysokou inteligenciou. Medzi každým psom a jeho pánom vzniká zvláštne puto, ale kólia je pri nadväzovaní týchto vzťahov tým najlepším príkladom. Dokáže nadviazať takmer telepatické vzťahy so svojim pánom a bezpečne pozná, kedy príde domov dlho predtým, než si toho všimnú ostatní členovia rodiny. Má výborné pracovné schopnosti, a je škoda, že dnes je používaná skôr ako okrasa, a jej schopnosti nie sú ďalej príliš rozvíjané, čím zakrpatievajú.
Príprava na výstavu: Pokiaľ chcete svojho psa vystavovať, spojte sa s niektorým klubom chovateľov kólií a staňte sa jeho členom. Predtým, než pôjdete po prvýkrát na výstavu so svojím psom, skúste navštíviť inú výstavu ako pozorovateľ. Psa musíte naučiť stáť vo výstavnom postoji, v ňom sa ukazujú všetky jeho prednosti. Rozhodca z diaľky pozoruje stavbu tela psa, prezerá zuby a skus, u samcov tiež semenníky. Aby ste získali sa svojim psom ocenenie, musíte splniť niekoľko predpokladov. Najdôležitejší je krásny vzhľad psa, udržovaná srsť, ale tiež chovanie psa.
Výživa šteňaťa: Šteňa po odstavení by malo byť kŕmené kvalitným suchým kŕmením pre šteňatá, asi do veku jedného roku. Šteňatá v tomto období rastú najrýchlejšie, preto je veľmi dôležité zloženie potravy.
Výživa dospelého psa: Je nutné vybrať krmivo čo najvhodnejšieho zloženia, pretože zloženie potravy má vplyv na zdravie, temperament a kvalitu srsti kólie. Pohybovo aktívnejšie psy môžu mať iné nároky na krmivo, než psy, ktoré nemajú pohybu príliš mnoho.
Výživa starého psa: Starší pes sa menej pohybuje a častejšie a viac spí, preto krmivo pre aktívne dospelé psy nie je vhodné podávať, z dôvodov priberania na váhe. Na stravu pre seniorov je potrebné prechádzať pozvoľna, a psovi môžeme podávať potravu častejšie a v malých dávkach, ktoré lepšie strávi.
Rady / doporučujeme: Tento príťažlivý pes s inteligentným a bystrým výrazom sa vám dokáže v každom ohľadu prispôsobiť. Za vašu lásku a starostlivosť vám venuje mnoho pozornosti a náklonnosti, a bude vám nežným a hravým priateľom. Vstúpiť do CHATu Práve diskutujú:anet, dada, jurino, natalia, valad, zeboeFauna odporúča:Vášho psa niečo bolí a vy sa snažíte zistiť, čo to môže byť? Potom otvorte sekciu nazvanú "starostlivosť o zdravie psa" a pokúste sa vyriešiť problém, pokiaľ možno co najskôr.Už ste to počuli ?:Výcvik šteňaťa si rozfázujte. Vykonávajte ho päťkrát denne len niekoľko minút, aby sa pes nezačal nudiť. Nikdy svojho psa necvičte, pokiaľ vy sami máte zlú náladu, nemalo by to dobrý účinok. Výcvik ukončite vždy až po dobre odvedenom výkone, za ktorý psa nezabudnite nadšene pochváliť.

FOTKY:
Tapeta+avatar:
Avatar:

Cocker Spaniel - Kokeršpaniel

11. října 2009 v 14:35 | Kinga
Spoločenská charakteristika: Americký kokeršpaniel potrebuje tesný kontakt so svojim pánom, ktorému je veľmi oddaný, niekedy je na ňom až citovo závislý. Celej rodine býva veľmi príjemným a veselým priateľom a ideálnym kamarátom. Miluje ľudí, a aj k cudzím ľuďom sa chová väčšinou pekne a disciplinovane. Je to veľmi spoločenský pes a súžitie s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami býva bez problémov.
Originálny názov plemena: Cocker Spaniel
Krajina pôvodu: USA
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Lov na bažanty a jarabice
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 13-14 rokov
Hmotnosť: 11-13 kg
Výška: 34-39 cm
História: Americkí aj anglickí kokeršpanieli majú rovnaký pôvod. V dávnej histórii boli všetci španieli považovaný za jedno plemeno. V roku 1570 dr. Caius, lekár kráľovnej Alžbety II., popísal vo svojej knihe dve plemená španielov - poľovného psa, ktorý bol silnejší a väčší, a malého španiela, ktorý bol skôr prítulným maznáčikom. Menší a väčší španieli sa začali rozlišovať až v polovici 19. storočia, kedy psy vážiace viac ako 11 kg boli označované ako poľné, a tie menšie ako kokeri. V dnešnej dobe poznáme dve plemená kokeršpanielov - amerického a anglického. Americký kokeršpaniel je najmenším zástupcom týchto poľovných psov, ako samostatné plemeno bol uznaný v roku 1946, kedy AKC pristúpil na rozličné hodnotenie oboch typov kokeršpanielov, a tieto medzi sebou chovatelia prestali krížiť. Americký kokeršpaniel je pomerne moderné plemeno, a preto sa stále ešte vyvíja. Toto plemeno je v USA a Kanade veľmi obľúbené, a získalo si svojich priaznivcov aj inde vo svete.
Typy: Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších varietach.
Všeobecný vzhľad: Americký koker pôsobí ako dobre osvalený pes s inteligentným a pozorným výrazom. Hlava je zaoblená, s guľatými, plnými očami, ktoré majú ľahko mandľový výraz. Farba očí je tmavohnedá až čierna u tmavých psov, u svetlých jedincov musí byť aspoň oriešková, všeobecne však platí, čím sú oči tmavšie, tým lepšie. Uši sú previsnuté, dlhé a dobre osrstené rovnou alebo jemne vlnitou srsťou. Telo je kompaktné s hlbokým hrudníkom a širokým, dobre osvaleným zadkom. Chvost je u týchto psov kupírovaný a je nesený v línii chrbta.Štandard plemena si môžete prečítať tu
Srsť a farba srsti: Srsť je na hlave jemná a krátka, na trupe strednej dĺžky s hustou podsadou. Srsť má byť lesklá, rovná alebo mierne vlnitá. Farba srsti je čierna, čierna s pálením, svetlo krémová až temne červená, hnedá, hnedá s pálením alebo viacfarebná. U jednofarebných psov sú povolené biele znaky na hrudi alebo hrdle, inde na tele sú neprípustné. Viacfarebné psy musia mať dve alebo viac farieb od sebe zreteľne ohraničené, jedna z týchto farieb musí byť biela. Odchýlky vo farebnosti sa na výstavách penalizujú alebo diskvalifikujú. Presná farebnosť je uvedená v chovnom štandarde tohoto plemena.
Povaha: Americký kokeršpaniel je dobre vychovateľný, inteligentný a milý pes. Jeho povaha je vyrovnaná a veselá, je veľmi temperamentný a živý, nikdy nebýva nudný. Je to príjemný spoločník a kamarát.
Spoločenská charakteristika: Americký kokeršpaniel potrebuje tesný kontakt so svojim pánom, ktorému je veľmi oddaný, niekedy je na ňom až citovo závislý. Celej rodine býva veľmi príjemným a veselým priateľom a ideálnym kamarátom. Miluje ľudí, a aj k cudzím ľuďom sa chová väčšinou pekne a disciplinovane. Je to veľmi spoločenský pes a súžitie s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami býva bez problémov.
Vzťah k deťom: Americký kokeršpaniel miluje aj deti, je im výborným spoločníkom pri ich hrách. Je však nutné ho uchrániť pred príliš divokým vystrájaním detí, pretože nemá rád hrubé zaobchádzanie a nenechá si to páčiť. Pokiaľ deti tolerujú potreby psa, býva ich vzťah veľmi priateľský a pekný.
Výchova: Výchova amerického kokeršpaniela nebýva zložitá. Má dobrú schopnosť rýchlo sa učiť a veľmi dobre reaguje na tón hlasu. Jeho výchova by mala byť mierna a zrozumiteľná, ale taktiež dôsledná.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Držanie: Americký kokeršpaniel sa ľahko prispôsobí tak životu v meste, ako aj na vidieku. Je vhodný do mestského bytu, a aj na dedine by mal byť držaný doma, pretože potrebuje neustály blízky kontakt so svojim pánom a celou rodinou.O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Pracovné využitie: Americký kokeršpaniel si dnes získal najväčšiu obľubu ako maznáčik a priateľ rodiny, môže byť však rovnako vhodný ako poľovný pes. Dnes sa však ako lovec využíva minimálne, je chovaný skôr pre výstavné účely, a náročná úprava jeho srsti taktiež poľovníkom príliš nevyhovuje.
Pohyb: Tento pes je veľmi aktívny a potrebuje veľmi veľa pohybu, aj keď sa tiež rád povaľuje trebárs na gauči. V tom by sa však nemal príliš podporovať a je treba dopriať mu veľa pohybu na dlhých prechádzkach a aj možnosť voľného výbehu. Kondíciu psa možno taktiež udržovať účasťou na rôznych psích súťažiach.
Starostlivosť: Srsť amerického kokeršpaniela vyžaduje značné množstvo starostlivosti, musí sa pravidelne kartáčovať a trimovať. Starostlivosť o srsť výstavného psa je náročnejšia. Nutné je dôkladné prečesanie najmenej každý druhý deň a trimovanie asi po šiestich týždňoch. Taktiež je nevyhnutné častejšie kúpanie. Dôležitá je pravidelná kontrola čistoty uší, zuby je dobré občas prehliadnuť, či sa na nich netvorí zubný kameň, pazúriky psa je nutné udržovať krátke. Prebytočné chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách a vo zvukovode sa musia odstrániť zastrihnutím. O pomôckach, potrebných ku starostlivosti o psa, sa dozviete viac tu
Strážne využitie: Pre svoju priateľskú povahu k ľuďom nie je americký kokeršpaniel príliš vhodný ku stráženiu.
Kynológia: Agility; aportovanie; lov;O tom, čo ktorý šport obnáša, čítajte tu
Najčastejšie choroby: Šedý zákal; progresívna atrofia sietnice; dysplázia sietniceViac o chorobách sa dozviete tu
Zvláštnosti plemena: Vzhľadom k tomu, že americký kokeršpaniel sa v poslednej dobe stal veľmi módnym plemenom, môžu sa vyskytnúť chovatelia, ktorí sa zameriavajú skôr na zisk než na produkciu kvalitných šteniat. V chove amerického kokeršpaniela sa môžu vyskytnúť jedinci s agresívnou povahou, ktorá je spravidla vrodená, preto je potrebné so zaobstaraním šteňaťa sa príliš neponáhľať, ale vybrať si dôveryhodného chovateľa a poznať aj matku vybraného šteňaťa.
Príprava na výstavu: Na túto udalosť by mal byť pes veľmi dobre pripravený. Americký kokeršpaniel sa vo výstavnom kruhu väčšinou chová perfektne, musí však poznať atmosféru výstav. Pes by mal na výstave byť vo vrcholnej kondícii, musí vedieť stáť vo výstavnom postoji, musí sa vedieť ladne pohybovať vo výstavnom kruhu a musí byť pripravený na dotyky rozhodcu. Je nutné počítať s prehliadkou chrupu, prípadný zubný kameň musí byť teda odstránený už pred výstavou, a s prehliadkou semenníkov u psov. Srsť psa by mala byť dokonale upravená a trimovaná. O výstavách, termínoch a príprave psa na túto udalosť čítajte tu
Výživa šteňaťa: V prvých mesiacoch svojho života šteňa rastie najrýchlejšie, a pre správny vývoj jeho kostry a svalstva je v tomto období veľmi dôležitá vyvážená strava obsahujúca aj vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Kvalita krmiva má vplyv nielen na zdravie a kondíciu psa, ale taktiež na kvalitu jeho srsti. Krmivo pre dospelého psa je nutné vybrať tak, aby zodpovedalo potrebám psa. Aktívny pes potrebuje energeticky výdatnejšiu stravu ako pes, ktorý nemá príliš pohybu.
Výživa starého psa: Starý pes, ktorý už nie je príliš pohybovo aktívny potrebuje iné zloženie stravy než pes v aktívnom veku. Aby sa predišlo jeho obezite, je dobré postupne prejsť na odľahčenú stravu pre seniorov, ktorá obsahuje všetky prvky, ktoré pes v tomto veku potrebuje.Podrobné informácie o výžive psa hľadajte tu
Rady / doporučujeme: Pokiaľ sa rozhodnete pre chov tohoto psa, odmení sa vám za vašu starostlivosť a lásku svojou krásou a oddanosťou, a nájdete v ňom rodinného priateľa, maznáčika a bezstarostného a veselého spoločníka. Stále v ňom pretrváva lovecký duch jeho predkov, preto mu musíme dopriať dostatok pohybu.Chovateľské stanice

FOTKY:
Tapeta+avatar:
Avatar:

Chinese Shar-Pei - Šarpej

11. října 2009 v 14:28 | Kinga
Spoločenská charakteristika: Šarpej je dnes vyslovene spoločenským plemenom, a je teda ideálnym rodinným spoločníkom. Svojmu pánovi aj celej rodine je veľmi prítulným a milým kamarátom, ale nie je na svojom pánovi tak závislý, ako niektoré iná plemená. K cudzím ľuďom sa väčšinou chová nedôverčivo a nemá príliš rád ich dotyky, pokiaľ k tomu nie je vedený od mála, ale nechová sa agresívne. Len u jedincov s agresívnejšou povahou môže byť stretnutie s cudzou osobou problematickejšie, rovnako ako kontakt s cudzím psom. Jedinci kľudnej povahy sú i v tomto vzťahu spravidla bezkonfliktný.
Originálny názov plemena: Shar Pei
Krajina pôvodu: Čína
Doba vzniku: 16. storočie
Pôvodné využitie: Stráženie stád a obydlí
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 11 - 12 rokov
Hmotnosť: 16 - 20 kg
Výška: 46 - 50 cm
História: Chovatelia tohto plemena usudzujú z nálezov sošiek v hroboch dynastie Han, že je staré najmenej 2000 rokov. V týchto soškách však vidia svoje obľúbené psy taktiež milovníci plemena čau čau, tibetského teriéra, shi-tzu či pekinéza. Nie je teda príliš jasné, aké psy vlastne tieto sošky predstavujú. V staršej literatúre, ktorá pojednáva o psoch pochádzajúcich z Číny, o šarpejovi žiadne záznamy nie sú. Nie je teda vôbec isté, či je šarpej tak prastarým plemenom, ako niektorý autori uvádzajú. Oveľa pravdepodobnejší je predpoklad, že šarpej je pomerne mladým plemenom, jeho predkom by mohol byť mimo iného napríklad neapolský mastin, či s ohľadom na modro-čierny jazyk i čau čau. Oficiálna verzia pôvodu tohoto psa uvádza, že jeho domovom, kde bol po storočia chovaný sú provincie okolo Čínskeho mora. Tu bol pes používaný ako lovecký pre lov divých prasiat a ako strážca stád a obydlí. neskoršie bol používaný ako bojový pes, psy, určené k boju boli v tej dobe údajne krížené s buldogmi. S príchodom komunistov boli v Číne psie zápasy zakázané, a chov týchto psov bol viac menej zakázaný. V roku 1950 bola situácia v Číne taká, že ako staré psy "Han", tak bojové psy "Dah-Let" takmer vyhynuli. V roku 1971 sa na základe článku, ktorý vyšiel v americkom tisku, rozhodol toto plemeno zachrániť mladý chovateľ Matgo Law z Hongkngu, ktorý niekoľko takýchto psov už vlastnil. Na jeho popud sa dostal šarpej do Ameriky, kde vzniklo veľa chovateľských staníc. Od tej doby sa stal šarpej veľmi obľúbeným a módnym psom.
Typy: Medzi jednotlivými psami je rozdiel v množstve voľnej kože a záhybov na tele. Dospelý pes už nemá záhyby tak výrazné, ako šteňa, a niektorý jedinci môžu mať v tomto smere vzhľad celkom normálny. Existuje aj rozdiel medzi tzv. európskym a americkým typom, pričom typ európsky má väčšie množstvo prebytočnej kože na hlave a pyskoch. Záhyby a prebytočná kože na hlave, ňufáku a pyskoch prinášajú psom rôzne zdravotné problémy.
Všeobecný vzhľad: Šarpej je stredne veľký pes štvorcového až mierne obdĺžníkového rámca. Hlava je veľmi mohutná s veľmi malým stopom, mohutným ňufákom a malými, hlbokými posadenými očami čo najtmavšej farby. U hnedých a modrých šarpejov sú prípustné oči svetlejšie. Uši sú malé, posadené ďaleko od seba a majú trojuholníkovitý tvar. Uši sú priliehavé k hlave a špičkou smerujú k nosu. V niektorých chovoch sa objavujú psy s mierne prehnutými ušami so špičkou zdvihnutou hore alebo stočenou do rúrky. Tento tvar ucha je považovaný za veľmi elegantný a žiadúci. Telo so silným krkom je krátke a statné, hrudník je hlboký, chrbát sa od kohútiku ku koreňu chvostu mierne zdvíha. Chvost je nasadený v najvyššom mieste chrbtovej línie, a má byť taktiež vysoko nesený. Chvost je stočený do krúžku s viditeľným okienkom, pri natiahnutí dosahuje takmer k pätám.
Srsť a farba srsti: Srsť šarpeja je veľmi tvrdá a vzpriamená, s čo najmenším množstvom podsady. Toto plemeno sa vyskytuje vo dvoch dĺžkach srsti. Prvá je srsť veľmi krátka, je nazývaná koňská, jej dĺžka je do 1 cm a na pohmat by mala byť pichľavá a pripomínať šmirgľový papier. Druhý typ srsti je mierne dlhší, asi 2,5 cm, ako u iných krátkosrstých plemien, táto srsť sa nazýva hrebeňová, a na pohmat pripomína hustý hrebeň. Sfarbenie srsti by malo byť vždy jednotné, nie je povolená dvoj farebnosť. Iba u žltých jedincov je povolená svetlejšia farba nad očami, okolo papuli, na hrdle a končatinách. Najčastejším sfarbením srsti šarpejov sú rôzne odtiene žltej farby, a to od takmer bielej až po temno mahagónovú. Ďalej sa šarpej vyskytuje vo farbe čiernej, sýto hnedej, čokoládovej a modrej.
Povaha: Šarpej je pes kľudnej, priateľskej povahy, je mierumilovný, prítulný a rád sa mazná. Povestná je jeho čistotnosť a nekonfliktnosť. V niektorých jedincoch sa môže prebudiť duch ich bojových predkov, a môžu mať povahu agresívnejšiu, je to však skôr výnimkou.
Spoločenská charakteristika: Šarpej je dnes vyslovene spoločenským plemenom, a je teda ideálnym rodinným spoločníkom. Svojmu pánovi aj celej rodine je veľmi prítulným a milým kamarátom, ale nie je na svojom pánovi tak závislý, ako niektoré iná plemená. K cudzím ľuďom sa väčšinou chová nedôverčivo a nemá príliš rád ich dotyky, pokiaľ k tomu nie je vedený od mála, ale nechová sa agresívne. Len u jedincov s agresívnejšou povahou môže byť stretnutie s cudzou osobou problematickejšie, rovnako ako kontakt s cudzím psom. Jedinci kľudnej povahy sú i v tomto vzťahu spravidla bezkonfliktný.
Vzťah k deťom: Pokiaľ je pes dobre vychovávaný, a nemá s deťmi žiadne zlé skúsenosti z mladosti, je im veľmi dobrým kamarátom. Pretože je skôr lenivý a kľudný, nenadchnú ho žiadne divoké detské hry.
Výchova: Výchova tohoto psa nie je príliš zložitá, zvládne ju aj začiatočník. Ako každý iný pes však potrebuje základný výcvik poslušnosti, ktorý musí byť nie len dôsledný, ale aj spravodlivý. Neprimerané tresty môžu nepriaznivo pôsobiť na psychiku psa, šarpeja stačí pokarhať zvýšeným hlasom, to je pre neho väčšinou dostatočným trestom. Pri výcviku je však nutné brať do úvahy pomalšie chápanie tohoto psa a jeho lenivosť. Vyžaduje to istú trpezlivosť majiteľa, ale pes sa cviky dokáže dobre naučiť.
Držanie: Toto plemeno nie je vhodné k umiesteniu v koterci, pretože miluje teplo a pohodlie. Za útulný a pohodlný brlôžok vám bude bezmedzne vďačný. Väčšina šarpejov taktiež nemá rada vodu, či už je to pri kúpeli, vonku v daždi alebo je to len kaluž na chodníku alebo orosená tráva, vždy sa jej radšej vyhne. V byte je tento pes veľmi čistotný, a väčšinu z nich ani nenapadne ničiť veci alebo nábytok, ktorý sa v byte nachádza, je možné ho preto bez obáv doma zanechať samotného. Čas, strávený o samote, prespí.
Pracovné využitie: Toto spoločenské plemeno nemá dnes žiadne pracovné využitie a stojí po boku človeka ako priateľ.
Pohyb: Šarpej nie je žiadny veľký športovec, je to skôr pohodlný leňoch a stačia mu kratšie prechádzky v kľudnom tempe. Za nepriaznivého a daždivého počasia sa dokonca radšej zdrží doma, a vydrží veľmi dlho bez vyprázdňovania.
Starostlivosť: Tento pes má veľmi citlivú kožu a je veľmi náročný na čistotu prostredia, v ktorom žije. Jeho koži síce nevadí hlina a prach, ale pokiaľ je znečistená nejakou chemickou zlúčeninou, ako je napríklad soľ alebo olej, je nutné ju okamžite umyť. Pokiaľ však pes žije v čistom prostredí, má jeho srsť aj koža samočistiace schopnosti a nie je potrebné časté kúpanie. Pokiaľ je už nutné k vykúpaniu pristúpiť, je nutné použiť len vysoko kvalitné prípravky, určené k starostlivosti o psa. V dobe lienenia nie je vhodné kartáčovanie, postačí masírovanie gumovou rukavicou aj proti srsti s následným odstránením zbytkov srsti a lupín mäkkou handričkou. Pri niektorých problematických prejavoch kože je dobré vytrieť srsť a kožu handričkou namočenou v slabom roztoku hypermangánu. Dôležitá je taktiež starostlivosť o oči, lebo tento pes je náchylný k očným chorobám vďaka prebytočnej koži na hlave.
Strážne využitie: Pre svoju povahu nie je tento pes príliš vhodný ku stráženiu, návštevu za vašimi dverami vám však vždy hlasito ohlási. Jedinci, ktorý majú agresívnejšiu povahu sú k stráženiu viacej upotrebiteľný.
Kynológia: S týmto psom nie je vhodné zúčastniť sa žiadnych psích športov.
Najčastejšie choroby: Entropium; amyloidóza; kožné problémy
Zvláštnosti plemena: Od iných plemien psov odlišuje šarpeja jeho zvláštna koža. Ta má schopnosť do zvláštnych buniek v škáre prijať veľké množstvo teľných tekutín a tukov a zmnohonásobiť tak svoju hrúbku na určitých miestach na tele. Čím viacej je koža zhrubnutá, tým väčšie tvorí záhyby, laloky a vrásky, čo vytvára typický vzhľad tohoto psa. V súčasnosti však nie je trendom u šarpejov docieliť čo najväčšie množstvo voľnej kože, ideálne by pes mal mať mohutnú hlavu s mnohými vráskami, lalok na hrdle a za kohútikom pár hlbších záhybov. Na hrudných končatinách sú vrásky nežiadúce, na panvových končatinách je povolené iba menšie zhrnutie kože na pätách. Táto voľná kože je u šarpejov spôsobená pravdepodobne mutáciou génov pre výskyt normálnej kože. Je síce pre šarpeja typická, ale príroda sa snaží sama táto abnormalitu napraviť, a tak sa rodí stále viacej šteniat bez mäsitej hlavy a milých záhybov. Zvláštnym znamením u tohoto plemena je taktiež modro-čierne sfarbenie jazyka a sliznice papule u čiernych, modrých a sýto žltých jedincov, u čokoládových a apricot je to farba tmavo mäsová.
Príprava na výstavu: Väčšinu šarpejov výstavný ruch príliš nebaví, preto je nutné ho odmalička na túto udalosť pripravovať. Šarpej by sa na výstave nemal chovať bojazlivo a musí sa naučiť toľko nemilovaným dotykom cudzích osôb. Pes sa musí už od šteňaťa učiť kľudnej chôdzi na vodítku pri ľavej nohe. Vhodné je navštíviť so psom ešte predtým, než ho budete vystavovať, niekoľko výstav len ako pozorovateľ. Pes si tak navykne rušnému prostrediu a prítomnosti na veľa ďalších psov a ľudí. Pred výstavou nie je nutné psa kúpať, stačí otrieť srsť a záhyby vlhkou handričkou či handričkou namočenou v roztoku hypermangánu.
Výživa šteňaťa: Šteňa pre svoj rast potrebuje krmivo, ktoré zaručí správny vývoj kostry a svalov, musí obsahovať všetky potrebné živiny plus vitamíny a minerálne látky. Pre šteňatá šarpeja sú vhodné veľmi kvalitné suché krmné zmesi, ktoré sú určené pre rastúce a mladé psy. V pol roku života psa je vhodné toto krmivo nahradiť krmivom pre dospelé psy.
Výživa dospelého psa: Šarpej je veľmi náročný na kvalitu potravy, ta ovplyvňuje jeho kondíciu a zdravie. Toto plemeno trpí potravnými alergiami, preto sú pre neho najvhodnejšie diétne proti alergické suché krmivá na báze kuracieho alebo hovädzieho mäsa s ryžou a obilninami. Doporučuje sa ponechať tomuto psovi krmivo po celý deň v miske, pes si odoberá sám, kedy a koľko chce. Nemá sklony k prejedaniu a tento spôsob stravovania mu vyhovuje.
Výživa starého psa: U starších psov sa mení látková výmena, a je preto nutné tomuto stavu prispôsobiť aj jeho stravu. Je dobré poradiť sa s veterinárnym lekárom o zdravotnom stave psa a požiadať ho, aby vhodné kŕmenie doporučil.
Rady / doporučujeme: Tento atraktívny pes zažil po dovezení k nám veľký rozmach a stal sa veľmi módnym. Veľa ľudí si tohoto psa zaobstarávalo vidinou veľkého zisku, ale boli aj taký, ktorých zaujali povahové a iné vlastnosti tohoto psa, a ktorý sa stále zasluhujú o dobrý rozvoj chovu, upevnenie dobrých vlastností a elimináciu dedičných problémov tohoto plemena. Dúfame, že patríte medzi nich, a že v šarpejovi získate verného priateľa a originálneho spoločníka.

FOTKY:
Tapeta+avatar:
Avatar:

Chinese Crested Dog - Čínsky Chocholatý Pes

11. října 2009 v 14:20 | Kinga
Spoločenská charakteristika: Voči cudzím ľuďom býva nedôverčivý až bojazlivý, nikdy však útočný alebo zlý. Tento psík je svojmu pánovi úplne oddaný, a prejavuje veľkú potrebu lásky a stáleho kontaktu so svojou ľudskou rodinou. Jej nedostatkom a prehliadaním veľmi trpí. S ostatnými psami sa znáša veľmi dobre, rovnako ako s inými domácimi zvieratami.
Originálny názov plemena: Chinese Crested Dog
Krajina pôvodu: Afrika
Doba vzniku: Starovek
Pôvodné využitie: Spoločník
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 12-13 rokov
Hmotnosť: 2-4,5 kg
Výška: 23-35 cm
História: História vzniku čínskeho naháča, čiže čínskeho chocholatého psa, siaha až do prehistorických dôb a nie je celkom jasná. Pravdepodobne sa vyvinul v Afrike, z mutácie afrického bezsrstého psa. Odtiaľ sa tento pes dostal do Číny. Čínski chovatelia, úspešní vo vytváraní nových variant zvierat, z afrického psa vyšľachtili psa menšieho zjavu. Z Číny sa potom tento psík dostal loďami, dovážajúcimi čaj, do Ameriky. Patronát nad týmto plemenom má dnes Veľká Británia.
Typy: Naháči majú gén ako pre nahotu, tak pre plné osrstenie, preto sa v ich vrhoch objavujú aj jedinci, ktorí sú pokrytí srsťou na celom tele. Tento variant čínskeho naháča sa nazýva Powder puff, čiže labutienka (pudrenka).
Všeobecný vzhľad: Pre tohoto psa je typické holé telo, ktoré je porastené srsťou na hlave, tlapkách a na chvoste. Uznané sú dva typy naháčov - Deer typ, ktorý je jemnejší a má dlhšie nohy a Cobby typ, ktorý je zavalitejší a má nohy nižšie. Čínsky naháč má pretiahnutú, ľahko zaguľatenú hlavu s úzkym, výrazným ňufákom. Nos môže mať akúkoľvek farbu. Oči sú veľmi tmavé, mandľového tvaru. Uši sú nasadené nízko, sú veľké a vztýčené. U variantu Powder puff sú prípustné aj uši zvesené. Telo je hladké, stredne dlhé a pružné s mäkkou pokožkou. Chvost je vysoko nasadený, dlhý, v kľude visí dolu, pri pohybu je nesený nahor.
Srsť a farba srsti: Srsť na hlave tvorí tzv. chocholík, je jemná, hodvábna a môže mať akúkoľvek dĺžku. Môže vyzerať ako rozoviata konská hriva alebo môže stáť nahor ako punkový účes. Srsť na nohách pripomína ponožky, na chvoste je dlhá, bohatá a kryje 2/3 jeho dĺžky. Farba srsti je prípustná akákoľvek v akýchkoľvek kombináciách. Srsť labutienky je dlhá, mäkká, s podsadou a pokrýva celé telo.
Povaha: Číňanik je veľmi citlivý, rozumný a živý pes. Je veselý, hravý a húževnatý, taktiež je pomerne ostražitý. Nikdy nebýva agresívny, ani zlý. Je veľmi maznavý, prítulný a priateľský.
Spoločenská charakteristika: Voči cudzím ľuďom býva nedôverčivý až bojazlivý, nikdy však útočný alebo zlý. Tento psík je svojmu pánovi úplne oddaný, a prejavuje veľkú potrebu lásky a stáleho kontaktu so svojou ľudskou rodinou. Jej nedostatkom a prehliadaním veľmi trpí. S ostatnými psami sa znáša veľmi dobre, rovnako ako s inými domácimi zvieratami.
Vzťah k deťom: Tento psík si veľmi dobre rozumie s deťmi, deti ho však musia rešpektovať a nesmú v ňom vidieť hračku.
Výchova: Jeho výchova je veľmi ľahká, pretože sa rád učí a je poslušný. Veľmi rýchle pochopí, čo od nej jeho pán chce. Výchova by však mala byť rovnako dôsledná, ako u každého iného psa. K číňanikovi je potrebné pristupovať veľmi citlivo a zrozumiteľne.
Držanie: Číňanik je pes, ktorého je bezpochyby nutné chovať v byte. Podľa tvrdenia chovateľov sa tento psík zabýva najradšej vo vašej posteli, čo sa nakoniec stáva veľmi príjemným aj pre jeho majiteľa.
Pracovné využitie: Toto plemeno je čisto spoločenské a nemá žiadne pracovné využitie.
Pohyb: Čínsky chocholatý pes vyžaduje dostatok pohybu. Má v obľube aj dlhé vychádzky, vie výborne behať, skákať a sú veľmi mrštné. Milujú hru s loptou a väčšina z nich veľmi rada pláva. Hodí sa aj pre niektoré psie športy.
Starostlivosť: Starostlivosť o srsť čínskeho naháča spočíva v jej každodennom prečesávaní. Do pokožky je potreba vtierať ochrannú emulziu, v lete možno použiť kvalitný opaľovací krém. Pri kúpaní je potrebné použiť detské mydlo alebo mydlo s nízkym pH, na osrstené časti je nutné použiť kvalitný šampón a následne kondicionér. Kožu ošetrite pleťovou vodou bez alkoholu, potom pleťovým mliekom, kvalitným krémom alebo olejem s vitamínom E. Občas je dobré urobiť peeling. Po kúpeli vždy psa dobre osušte a nechajte v teple, osrstené časti vysušte fénom. Prečnievajúce chlpy ostrihajte do požadovaného tvaru, prebytočné chlpy medzi vankúšikmi na tlapkách opatrne vystrihajte. Tomuto psíkovi sa väčšinou holí tvárová časť nakrátko, ako u pudla. V chladnom počasí tomuto psíkovi nevadia krátke prechádzky, ale vždy po návrate musí byť dobre osušený. V lete ho chránime pred dlhším pobytom na priamom slnku. Starostlivosť o srsť Powder puff je rovnaká, ako u iných dlhosrstých psov, je nutné ju denne prečesávať a kartáčovať. Kúpanie je potrebné asi raz za 14 dní, za použitia kvalitného šampónu pre psy a kondicionéra. Po vykúpaní psa vysušte fénom. U tejto variety existuje niekoľko druhov úprav srsti, u nás sa používa predovšetkým európska úprava, keď nosová partia je vystrihaná, ako u pudla, srsť na tlapkách je zastrihnutá doguľata podľa tvaru tlapky a srsť na tele sa strihom neupravuje.
Strážne využitie: Tento psík dokáže nečakane prekvapiť nevítaného návštevníka vo vašom byte hlbokým štekotom, pre svoju veľkosť však nemôže byť považovaný za skutočného strážcu.
Kynológia: Agility
Najčastejšie choroby: Luxácia jabĺčka; dysplázia panvového kĺbu; progresívna retinálna atrofia; katarakta
Zvláštnosti plemena: Naháči majú telesnú teplotu rovnakú ako ostatné psy, okolo 38,5-39°C. Zvláštnosťou však je vyššia povrchová teplota, ktorá je 39-40°C. Tento jav vzniká nutnosťou väčšieho výdaja energie pri vyrovnávaní vnútornej telesnej teploty a vonkajšej okolitej teploty. Za chladného počasia potrebuje naháč vyššiu dávku kŕmenia, pretože potrebuje získať viac energie. Vysoká povrchová teplota spolu s jemnou kožou robí toto plemeno veľmi príjemné na dotyk a ľudia ho už po stáročia využívajú ako liečebný prostriedok pre celý rad nemocí, ako vyhrievaciu dečku či prostriedok k tíšeniu bolesti.
Príprava na výstavu: Psa je na prvú výstavu potrebné dobre pripraviť. Musí sa naučiť chodiť na výstavnom vodítku bez ťahania, naučte ho už v mladosti výstavný postoj, ktorý je potrebné trénovať na stole. Pes musí byť taktiež pripravený na to, že rozhodca mu bude kontrolovať zuby. Svojho psa pred výstavou vykúpte a upravte. Na výstavu si nezabudnite vziať so sebou všetko, čo je potrebné, vrátane hrebeňov, kartáčov a leštenky.
Výživa šteňaťa: Po prevzatí od chovateľa je šteňa najlepšie kŕmiť stravou, na ktorú bolo zvyknuté. Na stravu, ktorú ste vybrali, navykajte šteňa postupne. Rastúce šteňa potrebuje vyváženú, kvalitnú stravu obohatenú o vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Pre dobré zdravie a kondíciu potrebuje pes dobre vyváženú stravu, bohatú na vitamíny a minerálne látky. Väčšina týchto psov má veľmi rada surové ovocie a zeleninu.
Výživa starého psa: Pokiaľ prechádzate na iný druh stravy, či už z dôvodov choroby či veku psa, prechod na iný druh krmiva by mal byť postupný, a nie náhly.
Rady / doporučujeme: Čínsky naháč je veľmi milý, hravý a nežný spoločník. Zaobstaranie si tohoto nevšedného psa je však potrebné veľmi dobre uvážiť, pretože by si ťažko dokázal zvyknúť na novú rodinu. Pokiaľ ste si naprosto istí, že mu dokážete vytvoriť šťastný a láskyplný domov, bude vás oddane doprevádzať na každom vašom kroku.

FOTKY:
Tapety+avatary :
Avatary:

Chihuahua - Čivava

11. října 2009 v 14:15 | Kinga
Spoločenská charakteristika: Čivava je najšťastnejšia schúlená v lone svojho pána. K celej rodine je veľmi prítulná a k jednotlivým členom silne priľne. K ostatným psom sa chová dobre, ale je odvážna a nezľakne sa ani väčších psov, prednosť však dáva spoločnosti jedincov svojho plemena. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva bez problémov, čivava sa s nimi ochotne a rada priatelí.
Originálny názov plemena: Chihuahua
Krajina pôvodu: Mexiko
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Spoločník
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 12-14 rokov
Hmotnosť: 0,5-2,7 kg
Výška: 15-23 cm
História: Dávna história čivavy je zahalená rúškom tajomstva. O jej vzniku existuje niekoľko teórií. Najpravdepodobnejšou z nich je tá, ktorá tvrdí, že čivava je potomkom väčších a zavalitejších psov, zvaných tečiči. Títo boli veľmi obľúbení u stredoamerických indiánov, ktorí ich považovali za posvätné a chovali ich na náboženské účely. Dnešnú podobu získal tento pes vďaka šľachteniu chovateľov z USA. Štandard tohoto plemena bol uznaný FCI v roku 1942.
Typy: Toto plemeno sa objavuje vo dvoch varietach - krátkosrsté a dlhosrsté.
Všeobecný vzhľad: Čivava je najmenším zástupcom psov na svete. Jej hlava je mierne zaoblená, s predĺženým temenom a lebka má výrazný tvar jabĺčka. Oči sú veľké a guľaté, majú tmavú alebo rubínovú farbu, u svetlých jedincov môže byť farba očí aj svetlá. Uši sú pomerne veľké a nápadné, a sú vztýčené. Telo je krátke, s rovným chrbtom. Chvost je stredne dlhý, je vysoko nasadený, nesený nahor do oblúka alebo zatočený špičkou k bedrám.
Srsť a farba srsti: Toto plemeno sa objavuje vo dvoch varietach - krátkosrsté a dlhosrsté. U krátkosrstých psov je srsť na celom tele krátka a priliehajúca, na krku a na chvoste môže byť dlhšia. Je mäkká a lesklá a nesmú sa tvoriť ostrovčeky chýbajúcej srsti. Srsť dlhosrstých jedincov je jemná a hodvábna, rovná alebo mierne vlnitá s nepríliš hustou podsadou. Na ušiach, zadnej strane končatín a na chvoste tvorí lemovku. Prípustné sú všetky farby srsti v rôznych odtieňoch a kombináciách.
Povaha: Napriek svojej trpaslíčej veľkosti je čivava veľmi odvážna a ostražitá. Je to inteligentný psík s roztomilým a priateľským chovaním. Má milú a prítulnú povahu.
Spoločenská charakteristika: Čivava je najšťastnejšia schúlená v lone svojho pána. K celej rodine je veľmi prítulná a k jednotlivým členom silne priľne. K ostatným psom sa chová dobre, ale je odvážna a nezľakne sa ani väčších psov, prednosť však dáva spoločnosti jedincov svojho plemena. Súžitie s inými domácimi zvieratami býva bez problémov, čivava sa s nimi ochotne a rada priatelí.
Vzťah k deťom: Aj keď je najmenší zo všetkých psov, nie je to žiadna hračka pre deti. Tento psík je veľmi hravý a má rád deti, ale hodí sa skôr k deťom odrastenejším, ktoré chápu, ako sa k nemu majú chovať a pri hre mu neublížia.
Výchova: Tento pes, rovnako ako každý iný, by mal byť vychovávaný k poslušnosti. Veľmi dobre sa učí, a je zvedavý a sebavedomý. Jeho výchova však musí byť dôsledná, pretože agresívna a nevychovaná čivava nie je dobrou ozdobou svojho pána.
Držanie: Čivava je spokojná aj v malom byte, jej nároky na priestor sú veľmi malé. Jej ležovisko by malo byť umiestené tak, aby z neho psík mal čo najbližšie k pánovi a ostatným členom rodiny. Tento pes by nemal byť zatváraný v inej miestnosti, ako sa nachádza jeho ľudská rodina, pretože je na všetkých jej členoch veľmi závislý.
Pracovné využitie: Čivava je typický spoločenský psík a nie je nijako pracovne využiteľný.
Pohyb: Čivava nemá veľké nároky na pohyb. Pretože je malá, má dosť pohybu doma. Stačí jej jedna prechádzka denne a možno ju privyknúť aj na mačací záchod.
Starostlivosť: Starostlivosť o srsť krátkosrstých čivav nie je nijako náročná, stačí občasné vykartáčovanie gumovým kartáčom. Srsť u dlhosrstých psov je nutné pravidelne kartáčovať a kúpať. Nutné je pravidelné čistenie okolia očí, pretože im zostávajú nepekné stopy po slzách. Občas psovi skontrolujte chrup, či sa netvorí zubný kameň, zvukovod je potrebné udržovať čistý a pazúriky sa musia strihaním udržovať krátke, pretože čivava je príliš ľahká a pri chôdzi nevyvíjajú na pazúriky dostatočný tlak, aby sa samy obrusovali. Tento psík je citlivý na zimu, vlhkosť a prievan, preto ju pred nepriaznivým počasím chráňte trebárs slušivým psím kabátikom.
Strážne využitie: K cudzím osobám je čivava nedôverčivá a svojho pána dobre stráži. Každú návštevu vám veľmi hlasite ohlási. Pre svoju trpaslíčiu veľkosť však nemôže byť považovaná za skutočného strážneho psa.
Kynológia: Agility
Najčastejšie choroby: Neuzavretá fontanella v dospelosti; luxácia kolenného jabĺčka; skorá strata zubov.
Zvláštnosti plemena: Chov týchto psíkov býva značne problematický, čo by si mal uvedomiť každý chovateľ ešte predtým, než nechá svoju fenku spáriť. Vo vrhu bývajú obvykle asi 2 alebo 3 šteňatá, ktoré sa však rodia pomerne veľké, a preto často prichádzajú na svet cisárskym rezom. Ďalším problémom býva neuzavretá fontanella , ktorá sa v dospelosti u väčšiny psov uzavrie, u šteniat však môže viesť k predpôrodným poraneniam, čo môže mať za následok tzv. vodnateľnost hlavy. Každý, kto má záujem o zaobstaranie čivavy si musí uvedomiť, že je to pes, ako každý iný, ktorý má svoje potreby, a nie hračka.
Príprava na výstavu: Každý pes by sa na svoju výstavu mal začať pripravovať už ako šteňa. K dobrému ohodnoteniu je potrebné, aby vedel stáť v kľude vo výstavnom postoji a vedel sa ladne pohybovať na vodítku vo výstavnom kruhu. Pes by nemal pôsobiť bojazlivo, preto je dobré absolvovať najprv výstavu ako pozorovateľ. Psík tu navykne na rušnú atmosféru a prítomnosť mnohých ďalších ľudí a psov. Taktiež by mal byť pripravený na dotyk cudzej osoby, pretože rozhodca môže kontrolovať chrup psa aj semenníky u samcov.
Výživa šteňaťa: Ku svojmu správnemu rastu potrebuje šteňa vyváženú a plnohodnotnú stravu, obohatenú o vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Strava u dospelého psa má významný vplyv na jeho zdravie, kondíciu aj kvalitu srsti. V špecializovaných predajniach je dostať viac druhov kvalitného, kompletného krmiva pre malé plemená, ktoré budú psovi vyhovovať podľa chuti a taktiež uspokoja jeho potreby.
Výživa starého psa: Starý pes má už iné nároky na stravu ako pes, ktorý je v aktívnom dospelom veku. V špecializovaných predajniach nájdete aj stravu pre psích seniorov, ktorá plne uspokojí potreby psa v tomto veku.
Rady / doporučujeme: Čivava je skutočný psí maznáčik. Za vašu lásku a starostlivosť sa vám odmení svojou prítulnosťou a nežnosťou, a bude vám statočným ochrancom a skutočným psím priateľom.

FOTKY:
Tapety+avatary:
Avatary:

Cairn Terrier

11. října 2009 v 14:06 | Kinga
O plemene:
Cairn terrier patrí do skupiny nízkonohých teriérov, ktoré majú domovinu na Škótskej vysočine. Do roku 1889 sa škótske terriere viacmenej považovali za jednu rasu so štyrmi variáciami. (napr. Long-haired Sky terrier - dlhosrstý Sky terier, Hard-haired Scotch Terrier - drsno srstý škótsky terrier atď). Tieto popisy boli základom kategorizácie a v roku 1881 Thompson Gray vo svojej knihe o terrieroch už označené tak ako ich poznáme dnes a z Hard-haired Scotch Terriera sa stal Cairn Terrier. Prvý registrovaný chov cairn terrierov bol indikovaný v Škótsku r. 1909, keď pani Alastair Campbell predviedla troch Cairn terrierov na výstave Kennel Clubu a prvý šampión tohto plemena bol Firring Frolic v r. 1912.

Vzhľad
Ako cairn tarrier vyzerá? Čulý, bdelý a ostražitý psík prírodného vzhľadu. Malý 27 až 31 cm vysoký (v kohútiku) , ale dobre osvaleného tela. Postoj má čulý a nebojácny. Na strapatej osrstenej hlave nesie dve malé špicaté ušká, ktoré sú vždy vzpriamené. Šibalské oči má od seba ďaleko položené , hnedé až takmer čierne. Nad nimi zľahka prepadáva ofina. Zuby a čeluste má silné a má nožničkový zhryz (ja hovorím, že cairn terrier má o triedu až dve silnejšie zuby a čeluste ako iný psík jeho veľkostnej kategórie). Trup a chrbát má rovný a primerane dlhý. Na labkách stojí pevne, vždy pripravený vyraziť vpred. Končatiny sú silné, dobre osvalené a kryté hrubou srsťou. Pohybuje sa voľne, plynule a sebavedome. Krátky chvost nesie cairn terrier veselo hore, v prípade veľkej pozornosti ho má nehybný a vztýčený ako anténu. Srsť je mimoriadne zaujímavá. Je odolná voči počasiu, pretože osrstenie sa skladá z dvoch vrstiev, z bohatej a drsnej krycej srsti a z krátkej mäkkej a hustej podsady. Farba srsti je je dosť rozmanitá - od pieskovej, cez hrdzavú až hnedú po sivú až hnedosivú. Veľmi typické je tmavé osrstenie uší a papuľky tzv. maska.

Temperament a zdravie
Toto plemeno je všeobecne veľmi odolné. Miluje pohyb a čo sa týka vody, je to jeho živel. Naučí sa bežať vedľa bicykla, alebo vedľa bežkára na lyžiach. A ak ho zoberiete k vode, budete prekvapení ako sa v nej bude pohybovať. Beh však nie je to prvé čo cairn miluje. Je veľmi hravý, rád športuje .V pohode sa dokáže hrať s gumenou kosťou alebo s loptičkou zavesenej na hrubšej gume trebárs na strome. V hrách je aj sám dosť vynaliezavý, preto hlavne zo začiatku keď ešte nevie čo môže a nemôže, treba počítať s tým, že môže "presadiť" nejakú izbovú rastlinu (keď na ňu dočiahne), alebo "prečítať" nejakú knihu (ak sa k nej dostane). Či dočiahne rastlinu alebo sa dostene ku knihe, záleží od nás! Zdravotné predpoklady tohto plemena sú veľmi dobré. Náš veterinár si nás doberá, že naši psíci mu veru zarobiť nedajú. Netrpia ani tráviacimi problémami, nepožerú všetko čo im "vonia". Kožné ochorenie nemal ani jeden náš psík. Znášajú dobre ošetrenie (očkovanie a injekcie) - nie sú hysterickí ani agresívni. Netrpia neurózami, ani civilizačnými chorobami. Náš prvý psík Denny sa dožil skoro 15 rokov.

Charakter
Už prvý pohľad na cairn terriera prezradí, že ide o aktívneho, hravého, ale keď treba aj tvrdého psíka. Jeho veselosť a aktivita je nákazlivá. Nikdy však nie je dotieravý a presne vie rozoznať kedy je "koniec špásom". Je to veľmi inteligentný a učenlivý pes, ktorý miluje spoločnosť ľudí a najmä detí. Vydrží sa s nimi hrať hodiny a nie je nikdy nevrlý a zlostný. Ak má už dosť hry, jednoducho sa schová tam, kde na neho nikto nemôže, alebo sa natiahne na brucho ako rohožka a spí ako zarezaný, alebo sa tak tvári. Za výzorom zbojníka sa skrýva srdce gavaliera a vynikajúceho oddaného priateľa.

FOTKY:
Tapety+avatary:
Avatary:

Bulldog

11. října 2009 v 14:00 | Kinga
Originálny názov plemena : Bulldog

Krajina pôvodu : Veľká Británia

Doba vzniku : 13. storočie

Pôvodné využitie : Zápasy s býkmi a medveďmi

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 9 - 11 rokov

Hmotnosť : Feny: 20 - 23 kg Psy: 23 - 25 kg

Výška : 36 - 45 cm
História
Pravdepodobnými predkami buldoga sú silné ázijské psy, ako je tibetská doga, asýrsky a babylonský vojnový pes a pes molosský. Tieto psy boli rímskymi vojakmi používaní k stráženiu vojenských táborov. Rozpadom rímskeho impéria sa však stopy po buldogoch na dlhé storočia strácajú. Medzi 13. a 18. storočím boli v Anglicku veľmi obľúbené zápasy s býkmi, tzv. "bull-baiting", ku ktorému boli tieto psy cvičené. Temperament tohoto pradávneho buldoga sa však od dnešného podstatne líšil. V roku 1778 bolo poriadanie týchto zápasov vojvodov z Devonshiru zrušené. I naďalej však boli buldogy používané k zápasom s inými zvieratami, ako napr. s medveďmi, a i tieto sa tešili veľkej obľube. Na prelome 18. a 19. storočia, potom čo vymizli i tieto zápasy, nastalo postupné premieňanie tohoto zúrivého bojovníka v rodinného psa. Ako samostatné plemeno bol buldog prvý krát predvedený na výstave v roku 1859 v Birminghame. V roku 1865 bol v Londýne prijatý prvý štandard tohto plemena. Počas druhej svetovej vojny bola populácia buldogov veľmi znížená, a plemeno sa začalo opäť rozrastať až po jej ukončení. Plemeno sa rozšírilo i do Ameriky a ďalších krajín a neustále vzrastá jeho obľuba a zlepšuje sa tiež kvalita chovaných psov.
Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách. Anglický buldog je široko stavaný, podsaditý pes, s veľkou, masívnou hlavou a krátkou obličajovou časťou. Oči sú guľaté a primerane veľké, ani zapadnuté, ani vypuklé a majú veľmi tmavú, až čiernu farbu. Uši sú nasadené vysoko a sú malé a tenké. Telo má buldog silné a kompaktné, hrudník je široký a hlboký, chrbát krátky, silný, v ramenách široký a k bedrám sa postupne zužuje. Chvost je nasadený nízko, je skôr krátky, u koreňa je silný a zužuje sa do špičky. Je nesený dolu a nikdy nie nad chrbtom.
Srsť a farba srsti
Srsť je krátka, priľahlá a hladká, je tvrdá, ale nie drôtovitá. Sfarbenie srsti je jednotné alebo jednotné s tmavou maskou. Jednotné sfarbenie by malo byť svietivé a čisté, a je buď žíhané, t.j. červené s odtieňmi červenej, plavej hrdzavej a pod., bielej alebo strakatej, tj. kombinácia bielej s niektorou z vyššie uvedených farieb. Veľmi nežiadúce je čierne a čiernotrieslové sfarbenie srsti.
Povaha
Anglický buldog je spoľahlivý, oddaný a temperamentný pes, je tiež odvážny, svojím vzhľadom budí dojem sily a rozhodnosti, ale pritom je veľmi láskavý, kľudný a dobrosrdečný.
Spoločenská charakteristika
Buldog sa vie dokonale vžiť do rodinného prostredia a stáva sa súčasťou rodiny. Celú rodinu miluje a nedá na ňu dopustiť. Vycíti však, kedy sa o ňom hovorí nepriaznivo a pokiaľ sa mu stane krivda, dokáže byť veľmi sklamaný, dotknutý. Voči cudzím ľuďom sa spočiatku chová prezieravo a ľahostajne. K cudzím psom je veľkomyseľný, nevyvoláva bitky a malé psy, ktoré naňho štekajú prehliada. Pokiaľ je však napadnutý, veľmi razantne sa bráni. Voči ďalším zvieratám v domácnosti i vonku sa chová veľmi dobre a bezdôvodne ich nenapadá.
Vzťah k deťom
Buldog vyniká veľkou láskou k deťom. Rád sa s nimi hrá, a vie odhadnúť, ako sa má chovať k malému dieťaťu i k dieťaťu odrastenejšiemu. Nie je ho však možné pokladať za hračku pre dieťa. Detské hry môžu byť divoké, a pokiaľ sa pri nich rozdivočí i pes, môže dôjsť v zápalu hry, bez zlého úmyslu, k nejakej nepríjemnosti. Preto pri hrách malých detí s týmto psom by mal vždy dohliadať dospelý človek.
Výchova
Ako každý iný pes potrebuje i buldog trpezlivý a dôsledný výcvik. S výcvikom je dobré začať od šteňaťa, od chvíle, kedy si ho priveziete domov. Výcvik v neskoršom veku je síce možný, ale predpokladá veľkú trpezlivosť, pretože pes sa už bude učiť pomalšie. Dobré je prihlásiť sa so psom do kynologického klubu, kde sa pes naučí dobrému chovaniu, a vy sa naučíte mu porozumieť. Každý pes pri výchove reaguje na lásku, láskavosť a poučenie. Začnite teda čo najskôr s výcvikom poslušnosti, ktorý by mal byť nielen dôsledný, ale tiež veľmi trpezlivý, s láskavým a spravodlivým prístupom, a psa by mal tiež baviť.
Držanie
Buldog je pes, ktorý je vhodný i do menšieho bytu. Rozhodne sa nehodí do koterca. V byte mu pripravte miesto na suchom a teplom mieste, najlepšie v miestnosti, kde sa najviac zdržujete. K chovu tohoto psa sa výborne hodí klietka. Naučte ho v klietke prebývať už od malička, a zaistíte tak bezpečie ako šteňaťu, tak i vášmu bytu. Klietka sa však pre psa nesmie stať väzením, ale bezpečným a útulným domčekom.
Pracovné využitie
Aj keď vyzerá buldog neohrabane a ťažkopádne, je veľmi temperamentný, pohyblivý a v chôdzi vytrvalý. Nie je síce veľký športovec, ale potrebuje pravidelné každodenné vychádzky a voľný pohyb.
Pohyb
Aj keď vyzerá buldog neohrabane a ťažkopádne, je veľmi temperamentní, pohyblivý a v chôdzi vytrvalý. Nie je síce veľký športovec, ale potrebuje pravidelné každodenné vychádzky a voľný pohyb.
Starostlivosť
Starostlivosti o srsť tohto psa sa stačí venovať päť minút denne. Hrebeň z prírodných vlákien alebo rukavice účinne odstránia odumretú a uvoľnenú srsť. Česaním tiež stimulujeme prirodzené premasťovanie srsti a dodávame jej lesk a zdravý vzhľad. Zvukovod psa udržujte v čistote a pazúriky krátke. Venujte tiež zvýšenú starostlivosť jeho vráskam na tvári. V záhyboch môžu byť nečistoty, a spôsobiť tak zápal. Preto psovi denne čistite tvár handričkou, namočenou v teplej vode. Okolie očí môžete otierať tampónom, navlhčeným bórovou vodou.
Strážne využitie
Ako strážca je buldog neoceniteľný. Dokáže veľmi tvrdohlavo brániť majetok, ktorý mu bol k stráženiu zverený. Už svojím vzhľadom a pohľadom si dokáže zaistiť rešpekt.
Vhodné športy
Toto plemeno nie je príliš vhodné na športové aktivity.
Najčastejšie nemoci
Kožné problémy; dysplazia panvového kĺbu; problémy s dýchaním
Zvláštnosti plemena
Obtiažny a veľmi nákladný je u tohto plemena chov. Bohužiaľ dochádza k pomerne častým stratám feny i šteniat, pretože feny majú úzku panvu a šteňatá široké hlavičky. Do dvoch mesiacov veku sú šteňatá tiež veľmi chúlostivé, a v tomto veku dochádza často k ich uhynutiu. Pri pôrode by mal byť vždy prítomný odborník.
Príprava na výstavu
O tom, či budete v budúcnosti svojho psa vystavovať, či nie by ste mali byť rozhodnutý ešte predtým, než si ho zakúpite. Skúsený a seriózny chovateľ je schopný vybrať vám šteňa s dobrými výstavnými predpokladmi. Pokiaľ ste v tomto smere začiatočník, doporučujeme navštíviť niekoľko výstav bez psa, ako pozorovateľ. Sledujte pozorne, čo sa deje v kruhu a čerpajte skúsenosti. Na výstave je pes hodnotený v pohybe i v kľude. Je potrebné naučiť ho chôdzi a behu u nohy s vodidlom, pes musí byť vami výborne ovládateľný. Naučte ho tiež výstavnému postoju, začnite už od šteňaťa, vyžaduje to veľa trpezlivosti. Pes si tiež musí zvyknúť na dotyky cudzej osoby, lebo rozhodca kontroluje tiež stav chrupu. Nie len krásny vzhľad, ale tiež výborné chovanie je predpokladom pre dobré umiestnenie vášho psa na výstave. Pamätajte, že svojho psa musíte mať behom posudzovania stále pod kontrolou.
Výživa šteňaťa
V prvom roku života rastie šteňa najrýchlejšie, preto je výber vysoko kvalitného krmiva veľmi dôležitý. Šteňa buldoga by malo do ôsmich týždňov veku byť kŕmené trikrát denne, od ôsmich týždňov stačí kŕmenie dvakrát denne. Kvalitné suché kompletné krmivo pre šteňatá by sa malo podávať do osemnástich mesiacov veku. Kŕmenie by malo byť vyvážené tak, aby nevyžadovalo ďalšie dodatky vitamínov, minerálov a bielkovín.
Výživa dospelého psa
Pre dospelého psa, teda od veku osemnástich mesiacov, vyberte také krmivo, ktoré najlepšie odpovedá jeho potrebám. Pohybovo aktívny pes môže mať iné požiadavky než pes, ktorý nemá pohybu príliš.
Výživa starého psa
Starším psom sa mení metabolizmus, pes viacej spí a menej sa pohybuje. Tieto zmeny by sa mali odraziť taktiež v zložení potravy. Pri prijímaní potravy pre aktívneho dospelého psa môže váš starnúci priateľ priberať na váhe. Vyberte preto krmivo vhodné pre psa pokročilého veku, a podávajte mu ho častejšie, v menších dávkach, ktoré sa lepšie trávia. Každému psovi vyhovuje niečo iné, preto starostlivo sledujte jeho zdravotný stav a prispôsobte mu i zloženie jeho stravy.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Buldog nie je psom pre každého. Je veľmi nevhodný pre nervóznych a výbušných ľudí. Je veľmi citlivý a vyhovuje mu kľudný domov. Venujte mu preto veľa lásky a pochopenia, považujte hu za člena svojej rodiny. Tak vám bude oddaným priateľom, spoločníkom a ochrancom. Bude pre vás predstavovať pevný bod a istotu v dnešnom uponáhľanom, pretechnizovanom svete.

FOTKY:
Tapeta+avatar:
Avatar:


Bull Terrier - Bulteriér

11. října 2009 v 13:21 | Kinga
Spoločenská charakteristika: Všeobecne možno povedať, že bulteriér miluje ľudí. Necvičený pes víta všetkých okoloidúcich a obťažuje ich svojou náklonnosťou. Pri správne vedenej výchove je svojmu pánovi výborným a verným kamarátom. Pokiaľ je k tomu vedený odmalička, nebývajú problémy ani v spolužití s inými domácimi zvieratami. Spolužitie so psom iného plemena sa však nedoporučuje, väčšinou medzi nimi vznikne konflikt, pretože bulteriér sa ku psom chová dosť dominantne a odvážne.
Originálny názov plemena: Bull Terrier
Krajina pôvodu: Veľká Británia
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Zápasy s býkmi, psie zápasy
Dnešné využitie: Spoločník, poľovníctvo
Priemerná dĺžka života: 11-13 rokov
Hmotnosť: 22-35 kg
Výška: 42-50 cm
História: Toto plemeno vzniklo v 19. storočí v Anglicku, kde sa pôvodne využívalo na zápasy s býkmi. Za otca bulteriéra je považovaný James Hincks, ktorý krížením buldoga s anglickým bielym teriérom chcel vyšľachtiť psa, ktorý by lahodil oku tak na zápasoch, ako aj na výstavách. Týmto však nebol vývoj bulteriéra ukončený. Neskôr bola do chovu primiešaná krv pointra, foxhounda, mastifa a ďalších plemien. Výsledkom je inteligentný, ale aj veľmi silný a temperamentný pes, ktorý je dnes chovaný prevažne pre svoj neobvyklý exteriér a veľmi priateľskú povahu.
Typy: Dnes sa chovajú dva typy bulteriéra, odlišujúce sa od seba len veľkosťou. Bulteriér štandartnej veľkosti s výškou v kohútiku 42-50 cm a bulteriér miniatúrny, ktorý je vysoký maximálne 35 cm. Bulteriér miniatúrny je menej rozšírený než bulteriér štandardnej veľkosti.
Všeobecný vzhľad: Bulteriér je stredne veľký, silný a dobre osvalený pes. Charakteristickou črtou bulteriéra je veľká vajcovitá hlava bez čelného sklonu, tzv. klábonos, malé trojuholníkovité, šikmo uložené oči a tenké špicaté uši. Telo je pevné a svalnaté.
Srsť a farba srsti: Srsť je na celom tele krátka, tvrdá, s miernym leskom a hladko prilieha k telu. Pôvodne bol bulteriér vyšľachtený len v bielej farbe. Dnes je uznaná farba biela, biela so znakmi na hlave, tricolor, žíhaná, zlatá v rôznych odtieňoch a čierna pásikavá v kombinácii s bielymi znakmi.
Povaha: Bulteriér je inteligentný pes, ktorý sa rýchle a dobre učí, je však zároveň veľmi tvrdohlavý. Je veľmi živý a temperamentný, od prírody výborný strážca. Je taktiež veľmi priateľský a spoločenský.
Spoločenská charakteristika: Všeobecne možno povedať, že bulteriér miluje ľudí. Necvičený pes víta všetkých okoloidúcich a obťažuje ich svojou náklonnosťou. Pri správne vedenej výchove je svojmu pánovi výborným a verným kamarátom. Pokiaľ je k tomu vedený odmalička, nebývajú problémy ani v spolužití s inými domácimi zvieratami. Spolužitie so psom iného plemena sa však nedoporučuje, väčšinou medzi nimi vznikne konflikt, pretože bulteriér sa ku psom chová dosť dominantne a odvážne.
Vzťah k deťom: Tento pes vychádza s deťmi väčšinou veľmi dobre. Nutný je však dohľad pri prvom stretnutí s malými deťmi, väčšina psov nemá rada ich krik a šarvátky. Pokiaľ má bulteriér z mladosti s deťmi dobré skúsenosti, nevznikajú žiadne konflikty ani v dospelom veku psa.
Výchova: Formovanie povahy bulteriéra musí prebiehať dôsledne od šteňacieho veku. S výchovou je nutné začať ihneď po odbere šteňaťa. Najdôležitejšie obdobie pre vrytie základných životných návykov a cvikov do pamäte je prvých osem týždňov, druhé obdobie končí v šestnástich týždňoch. Po tomto období sa základným veciam pes učí už ťažko. Bulteriér vyžaduje veľmi dôsledného a spravodlivého pána. V rukách psychicky labilného človeka môže spôsobiť veľa zla. Nespravodlivé alebo prehnané tresty z neho môžu urobiť neurotického až agresívneho psa.
Držanie: Najlepšie je mu v byte, kde stále cíti prítomnosť svojho pána, pre ktorého je ochotný urobiť čokoľvek. Pokiaľ je pes držaný v koterci, sú nutné jeho denné návštevy v byte majiteľa a taktiež dostatočná voľnosť pohybu. Je nutné ho zamestnať, pokiaľ sa nudí, môže v byte spôsobiť škody.
Pracovné využitie: Ideálna práca je pre neho práca lovecká, kedy pri dohľadávání dosahujú veľmi dobrých výsledkov. V poslednej dobe sa taktiež uplatňujú pri canisterapii. Majú znížený prah bolestivosti a nevadí im štípanie a ťahanie postihnutých detí. Bulteriér však nie je príliš vhodný ku služobnému výcviku, aj keď sú medzi nimi jedinci, ktorí aj v tejto oblasti uspeli na výbornú.
Pohyb: Tento pes vyžaduje dostatok pohybu. V dobrej kondícii ho v dospelosti udrží beh vedľa bicykla na kratšie vzdialenosti. Ideálny je pre neho voľný pohyb v prírode. Bulteriér potrebuje minimálne tri polhodinové vychádzky denne a aspoň raz do týždňa dlhší, aspoň dvoj až trojhodinový výlet. Je vhodné zapojiť sa s bulíkom do nejakého psieho športu.
Starostlivosť: Krátka srsť bulteriéra vyžaduje iba minimálnu starostlivosť. Odumreté a uvoľnené chlpy postačí občas odstrániť gumovým kartáčom a srsť psa otrieť od prachu vlhkou handričkou. Pri kúpaní je nutné použiť kvalitný šampón, určený špeciálne pre psy. Vnútorný zvukovod je nutné udržovať v čistote, pazúriky udržujeme krátke. Bulteriér by mal spať na mäkkom.
Strážne využitie: Tieto psy majú vrodené strážne schopnosti a nemusia sa ich učiť. Vedia dobre, čo majú chrániť, a v prípade nutnosti to bránia do posledného dychu.
Kynológia: Agility, aportovanie, hra s loptou, stopovanie, lov,
Najčastejšie choroby:
Zvláštnosti plemena: iginálny názov plemena: Bull TerrierKrajina pôvodu: Veľká BritániaDoba vzniku: 19. storočiePôvodné využitie: Zápasy s býkmi, psie zápasyDnešné využitie: Spoločník, poľovníctvoPriemerná dĺžka života: 11-13 rokovHmotnosť: 22-35 kgVýška: 42-50 cm HistóriaToto plemeno vzniklo v 19. storočí v Anglicku, kde sa pôvodne využívalo na zápasy s býkmi. Za otca bulteriéra je považovaný James Hincks, ktorý krížením buldoga s anglickým bielym teriérom chcel vyšľachtiť psa, ktorý by lahodil oku tak na zápasoch, ako aj na výstavách. Týmto však nebol vývoj bulteriéra ukončený. Neskôr bola do chovu primiešaná krv pointra, foxhounda, mastifa a ďalších plemien. Výsledkom je inteligentný, ale aj veľmi silný a temperamentný pes, ktorý je dnes chovaný prevažne pre svoj neobvyklý exteriér a veľmi priateľskú povahu.TypyDnes sa chovajú dva typy bulteriéra, odlišujúce sa od seba len veľkosťou. Bulteriér štandartnej veľkosti s výškou v kohútiku 42-50 cm a bulteriér miniatúrny, ktorý je vysoký maximálne 35 cm. Bulteriér miniatúrny je menej rozšírený než bulteriér štandardnej veľkosti.Všeobecný vzhľadBulteriér je stredne veľký, silný a dobre osvalený pes. Charakteristickou črtou bulteriéra je veľká vajcovitá hlava bez čelného sklonu, tzv. klábonos, malé trojuholníkovité, šikmo uložené oči a tenké špicaté uši. Telo je pevné a svalnaté.Srsť a farba srstiSrsť je na celom tele krátka, tvrdá, s miernym leskom a hladko prilieha k telu. Pôvodne bol bulteriér vyšľachtený len v bielej farbe. Dnes je uznaná farba biela, biela so znakmi na hlave, tricolor, žíhaná, zlatá v rôznych odtieňoch a čierna pásikavá v kombinácii s bielymi znakmi.PovahaBulteriér je inteligentný pes, ktorý sa rýchle a dobre učí, je však zároveň veľmi tvrdohlavý. Je veľmi živý a temperamentný, od prírody výborný strážca. Je taktiež veľmi priateľský a spoločenský.Spoločenská charakteristikaVšeobecne možno povedať, že bulteriér miluje ľudí. Necvičený pes víta všetkých okoloidúcich a obťažuje ich svojou náklonnosťou. Pri správne vedenej výchove je svojmu pánovi výborným a verným kamarátom. Pokiaľ je k tomu vedený odmalička, nebývajú problémy ani v spolužití s inými domácimi zvieratami. Spolužitie so psom iného plemena sa však nedoporučuje, väčšinou medzi nimi vznikne konflikt, pretože bulteriér sa ku psom chová dosť dominantne a odvážne.Vzťah k deťomTento pes vychádza s deťmi väčšinou veľmi dobre. Nutný je však dohľad pri prvom stretnutí s malými deťmi, väčšina psov nemá rada ich krik a šarvátky. Pokiaľ má bulteriér z mladosti s deťmi dobré skúsenosti, nevznikajú žiadne konflikty ani v dospelom veku psa.VýchovaFormovanie povahy bulteriéra musí prebiehať dôsledne od šteňacieho veku. S výchovou je nutné začať ihneď po odbere šteňaťa. Najdôležitejšie obdobie pre vrytie základných životných návykov a cvikov do pamäte je prvých osem týždňov, druhé obdobie končí v šestnástich týždňoch. Po tomto období sa základným veciam pes učí už ťažko. Bulteriér vyžaduje veľmi dôsledného a spravodlivého pána. V rukách psychicky labilného človeka môže spôsobiť veľa zla. Nespravodlivé alebo prehnané tresty z neho môžu urobiť neurotického až agresívneho psa.DržanieNajlepšie je mu v byte, kde stále cíti prítomnosť svojho pána, pre ktorého je ochotný urobiť čokoľvek. Pokiaľ je pes držaný v koterci, sú nutné jeho denné návštevy v byte majiteľa a taktiež dostatočná voľnosť pohybu. Je nutné ho zamestnať, pokiaľ sa nudí, môže v byte spôsobiť škody.Pracovné využitieIdeálna práca je pre neho práca lovecká, kedy pri dohľadávání dosahujú veľmi dobrých výsledkov. V poslednej dobe sa taktiež uplatňujú pri canisterapii. Majú znížený prah bolestivosti a nevadí im štípanie a ťahanie postihnutých detí. Bulteriér však nie je príliš vhodný ku služobnému výcviku, aj keď sú medzi nimi jedinci, ktorí aj v tejto oblasti uspeli na výbornú.PohybTento pes vyžaduje dostatok pohybu. V dobrej kondícii ho v dospelosti udrží beh vedľa bicykla na kratšie vzdialenosti. Ideálny je pre neho voľný pohyb v prírode. Bulteriér potrebuje minimálne tri polhodinové vychádzky denne a aspoň raz do týždňa dlhší, aspoň dvoj až trojhodinový výlet. Je vhodné zapojiť sa s bulíkom do nejakého psieho športu.StarostlivosťKrátka srsť bulteriéra vyžaduje iba minimálnu starostlivosť. Odumreté a uvoľnené chlpy postačí občas odstrániť gumovým kartáčom a srsť psa otrieť od prachu vlhkou handričkou. Pri kúpaní je nutné použiť kvalitný šampón, určený špeciálne pre psy. Vnútorný zvukovod je nutné udržovať v čistote, pazúriky udržujeme krátke. Bulteriér by mal spať na mäkkom.Strážne využitieTieto psy majú vrodené strážne schopnosti a nemusia sa ich učiť. Vedia dobre, čo majú chrániť, a v prípade nutnosti to bránia do posledného dychu.KynológiaAgility, aportovanie, hra s loptou, stopovanie, lov, Najčastejšie chorobyKožné choroby; furunkulóza; náchylnosť k natrhnutiu šliach a väzov; dedičný sklon k vykĺbeniu jabĺčka; ochorenia obličiek; hluchota u bielych jedincov; trieslová a brušná prietrž; entropium; ektropium
Príprava na výstavu: Na výstavu je nutné začať pripravovať psa už v mladosti. Schopnosť stáť vo výstavnom postoji, ktorý zvýrazní prednosti psa a umenie ladného pohybu vo výstavnom kruhu, to všetko prispieva k dobrému hodnoteniu psa, rovnako ako výborné chovanie. Pes na výstave musí byť vo vrcholovej kondícii, s chrupom bez zubného kameňa, čistými ušami a krátke zastrihnutými pazúrmi. Rovnako by mal pes byť pripravený na dotyky rozhodcu, ktorý mu môže kontrolovať skus, a u psov tiež semenníky.
Výživa šteňaťa: Ku správnemu vývoju kostí a svalstva potrebuje šteňa bulteriéra vyváženú a kvalitnú stravu a doporučené množstvo vitamínov a minerálov. Kvalita krmiva je ďaleko dôležitejšia než jeho kvantita.
Výživa dospelého psa: U dospelého psa musí byť vždy v rovnováhe príjem energie v potrave s výdajom energie pohybom. Krmivo musí byť vybrané tak, aby psovi vyhovovalo.
Výživa starého psa: Starý pes už nemá takú potrebu pohybu, ako pes v aktívnom veku, zmenšujú sa teda aj nároky na množstvo prijímané potravy. Aby pes nepriberal, je vhodné postupne prejsť na odľahčenú stravu pre seniorov.
Rady / doporučujeme: Bulteriér je inteligentný pes, ktorý miluje ľudí a deti. Vyžaduje veľa lásky a trpezlivosti, a pri správnej výchove vám bude skvelým ochrancom, spoločníkom a priateľom. dogspsy odporúča:Chcete poradiť, aké krmivo je najlepšie pre vášho psa? Navštivte rubriku "výživa psa".rady pre chovateľov:Buďte opatrní pri výbere hračiek pre svojho psa! Najdôležitejšia je bezpečnosť, preto vyberajte z trvanlivých výrobkov, ktoré psím zubom dokážu odolať. Tvrdé nylonové kosti a hračky sú vyrábané v rôznych vôňach a príchutiach a určite vášho psa potešia.

FOTKY:
Tapeta+avatar:
Avatar:

Boxer

11. října 2009 v 13:17 | Kinga
Všeobecný popis: Boxer je stredne velký haldkosrstý statný pes pevnej kvadratickej stavby tela so silnými kosťami. Svalstvo je suché, silno vyvinuté a plasticky sa rysuje pod kožou. Pohyb je živý, plný sily a ušľachtilosti. Boxer musí byť dostatočne zavalitý a plný sily, nesmie vyzerať ako vychrtlí alebo príliž lahký.
Dôležité údaje o rozmeroch: a) Dĺžka tela: Výška v kohútiku: Formát je štvorcový, to znamená, že línia spájajúca vodorovný chrbát a kolmica spustená z pleca a zo sedacieho hrbolu tvoria štvorec.
b) Hĺbka hrudníka: Výška v kohútiku: Hrudná kosť na úrovni lakťa. Hĺbka hrudníku sa rovná polovici výšky v kohútiku.
c) Dľžka nosného chrbta: Dĺžka hlavy: Dĺžka nosného chrbátu je k dĺžke mozgovej časti v pomere 1:2 (merané od špičky ňufáku k vnútornému kútiku oka a od kútiku oka k záhlavnému hrbolu).
Správanie a povaha: Boxer musí mať silné nervy, sebavedomie, byť pokojný a vyrovnaný. Jeho povaha vyžaduje dôslednosť a dobrú starostlivosť. Jeho prítulnosť a vernosť k pánovi a celému domu, jeho ostražitosť a neohrozená odvaha pred protivníkom sú známe od staroveku. Voči rodine je úplne spoľahlivý, ale voči cudzím neshovorčivý, je priateľský a veselý pri hre, ale neohrozený vo vážnych situáciách. Vďaka svojej ochote podriadiť sa, svojej ostrosti, odvahe a čuchovým schopnostiam je veľmi použiteľný, ale je tiež veľmi vhodný ako rodinný pes, kde zastáva úlohu strážcu, obrancu i služobného psa. Jeho povaha je úprimná, nepozná lož a úskoky ani vo vysokom veku.
Vylučujúce vady: argresivita, zlomyselnosť, úskočnosť, nespolahlivosť, nedostatok temperamentu, zbabelosť.
Hlava: Boxer musí mať správny výraz, dobrý pomer hlavy k telu, ktorá nesmie byť, ani príliž lahká, ani ťažká. Nosová časť musí byť čo najširšia a najmohutnejšia. Krása hlavy spočíva v harmonickom pomere medzi ňufákom a mozgovou časťou. Nech sa na hlavu pozeráme z hociktorého smeru, zhora alebo zo strany, nosová časť vždy musí mať správny pomer k mozgovej časti, nikdy nesmie vyzerať malá. Musí byť suchá, nesmie mať žiadne záhyby. Prirodzene sa tvoria vrásky na čele a za ušami, keď nie sú kupírované, ich výraznosť sa zväčšuje. Pri koreni nosu po oboch stranách prirodzene prebiehajú smerom dole zreteľné záhyby. Tmavá maska sa obmedzuje na nosovú časť a musí byť výrazná a zreťeľne sa odlišovať od farby hlavy, aby tvár nepôsobila príliž temno.
LEBKA: Mozgová časť je čo najštíhlejšia a hranatá. Je ľahko vyklenutá až kopulovitá, ani krátka, ani plocchá a nie príliž široká, tyl nesmie byť príliž vysoký. Čelná ryha je len slabo vyvinutá, najmä medzi očami nesmie byť príliž hlboká.
SKLON: Čelo tvorí s nosom dobre vyznačný čelný sklon. Chrbát nosu nieje vrazený do čela ako u buldoga a nesmie smerovať šikmo dole.
LÍCA: Odpovedajú mohutným čelusťám, ale nevystupujú príliž zreteľne. Naopak, prechádzajú jemne klenute smerom k ňufáku.
ŇUFÁK: Ňufák má byť mohutne vyvinutý do všetkých troch rozmerov, takže nesmie byť ani špicatý, ani úzky, ani krátky, ani nízky. Tvar tváre je daný tvarom čelustí, postavením špicákov a tvarom pysku. Špicáky musia byť ďaleko od seba a dostatočne dlhé, aby umožňovali široký zákus. Predná plocha ňufáku má byť široká, skoro štvorcová a s chrbátom nosu má zvierať tupý uhol. Spodný okraj horného pysku leží na pokraji spodného. Hore zahnutá časť dolnej čeluste so spodným pyskom tvorí bradu, nesmie ju zkrývať, nanajvýš len málo, ale spredu i zo strany musí byť dobre viditeľná.
Špicáky a rezáky spodnej čeluste nesmú byť pri zavretej tlame viditeľné, takisto boxerovi nesmie vyčnievať jazyk. Rozdelenie horného pysku musí byť dobre viditeľné.
PYSKY: Pysky doplňujú tvar ňufáku. Horný pysk je tlstý a silný (vzdutý), vyplňuje priestor, ktorý vytvára predĺžená spodná čelusť. Je dobre nesený špicákmi.
NOS: Je široký a čierny, lahko zrazený, so širokými nozdrami. 3pička nosu leží o niečo vyššie než jeho koreň.
CHRUP: Spodná čelusť presahuje čelusť vrchnú a je lahko zahnutá hore. Boxer má predkus. Horná čelusť vyrastá z lebky v plnej svojej šírky a vpredu sa trochu zužuje. Chrup je silný a zdravý. Rezáky majú byť v pravideľnom, neporušenom rade. Špicáky majú byť široko rozostavené a dlhé.
OČI: Tmavé oči sú pomerne malé, nesmú vystupovať ani byť zapadnuté. Výraz má byť energický a inteligentný, rozhodne nie hrozivý alebo pichľavý. Okraje viečok musia byť tmavé.
UŠI: Vysoko nasadené, dostatočne dlhé a vzpriamene nesené. Nekupírované ucho má mať primeranú veľkosť, nesmie byť malé ani veľké, tupé. Nasadené po stranách ďaleko od seba na najvyššom vrchole hlavy. V pokoji majú priliehať k lícam. Keď pes spozornie, majú vo zretelnom záhybu padať dopredu.
VADY: Nedostatok ušľachtilosti a výrazu, tmavá tvár, pinčia alebo buldočia hlava, slintanie, zuby alebo jazyk vyčnievajúci, špicatý alebo lahký ňufák, spadný chrbát nosu, kožený nos, svetlé nosné zrkadlo, dravé oko, nepigmentovaná šošovka, zle kupírované uši, u nekupírovaných ploché, zle smerované uči, ucho tvaru ružového lístku, zošikmená dolná čelusť, šikmá zubná lišta, vadné postavenie zubov, slabo vybinutý chrup, nesprávny skus alebo onemocnenie.
Krk: Horná línia tvorí elegantný oblúk od zreteľne vyjadreného nasadenia tylu ku kohútiku. Má mať odpovedajúcu dĺžku, je guľatý, silný, svalnatý a suchý.
VADY: krátky, hrubý s voľnou kožou.
Hrudné končatiny: Úplne rovné a rovnobežné, kosti silné.
PLECIA: Dlhé, šikmé, dobre priľahlé, nesmú byť príliž silne osvalené.
NADLAKTIE: Dlhé, s lopatkou zviera pravý uhol.
LAKTE: Nesmú byť ani príliž silno pritlačené k hrudnej stene, ani odstávajúce.
PREDLAKTIE: Kolmé, dlhé, svalnaté, ale suché.
ZÁPESTNÝ kĹb: Silný, dobre vyznačený, nesmie byť sklonený.
PREDNÉ ZÁPRSTIE: Krátke, jemne zošikmené.
LABKY: Malé, okrúhle, uzavreté, tučné vankúšiky a tvrdé pazúry.
VADY: ,,Francúzsky postoj", volné plece, volný lakeť, zajačia labka, ploché labka.
Stavba tela: kvadratická, chrbát spočíva na silných, rovných končatinách.
KOHÚTIK: Dobre vyjadrený.
CHRBÁT: Plný, najmä v bedrách, kratký, pevný, rovný, široký a mohutne osvalený.
CHRBTICA: Jemne spáditá, plocho klenutá a široká. Panva je dlhá a u súk široká.
HRUDNÍK: Hlboký, dosahujúci k lakťu, jeho hĺbkasa rovná polovici výšky psa v kohútiku. Predhrudie dobre vyvinuté, rebrá dobre klenuté, ale nie sudovité, zasahujú dostatočne dozadu.
SPODNÁ LÍNIA: Prebieha elegantnou krivkou dozadu. Krátke napäté slabiny, jemne vtažené
VADY: Príliž široká a nízka predná fronta, prevysnutý chrbát, prepadnutý chrbát, úzky chrbát, kaprí chrbát, príliž dlhá, úzke, ostro vystupujúce bedrá, slabo viazaná chrbtica, vyklenuté bedrá, strmá chrbtica, úzka panva, avislé brucho, prepadnuté boky.
Panvové končatiny: Velmi silno osvalené, svalstvo tvrdé, plasticky vystupujúce. Zozadu rovné.
STEHNÁ: Dlhé a široké, uhol v klennom kĺbe má byť pomerne tupý.
KOLENO: V základnom postavení musí byť tak vpredu, aby nesiahalo ku kolmici spustené zo stehnového kĺbu.
LÝTKO: Veľmi svalnaté.
KOTNÍKOVÝ KĹB: Silný, výrazný, nevybočený. Tvorí uhol 140°.
ZADNÉ ZÁPRSTIE: Krátke, so sklonom 95°až 100° k podkladu.
TLAPKY: O niečo dlhšie než predné, uzavreté, vankúšiky silné, pazúre tvrdé.
VADY: Slabé osvalenie, málo zauhlené alebo preuhlené zadné nohy, šavlovitý postoj, kravský postoj, paspárky, zajačia labka, ploché labky.
Chvost: DObre nasadený, radšej vyššie než nízko, krátko kupírovaný alebo dlhý, nesený dozadu.
VADY: Nízke nasadenie.
Pohyb: Živý a plný sily, ušľachtilý.
VADY: Kolísanie, málo priestorný chod, mimochod, strmosť.
Koža: Suchá, elastická, bez záhybou.
Osrstenie: Srsť krátka, tvrdá, lesklá a priľahlá.
Sfarbenie: Žltá alebo žíhaná, v rôznych odtieňoch od svetlo žltej do tmavej srnčej červenej. Maksa má byť tmavá, až uhľovo čierna. Žíhaná varianta má základnú farbu zlatožltú, cez ktorú v smere rebier idú tmavé alebo čierne pruhy. Základná farba má byť jasná, pruhy s ostrou kresbou, nie rozmazané. Biela farba môže pokrývať najviac jednu tretinu celej telesnej plochy.
VADY: Nevyfarbená maska. Žíhanie príliž na sebe natesnené alebo zle rozoznateľné. Špinavá základná farba. Zmiešaná farba. Nepekné biele odznaky, skoro celá alebo napol biela hlava. Iné sfarbenie alebo základná farba z viac než tretiny biela.
Veľkosť: v kohútiku psy: 57 - 63 cm, feny: 53 - 59 cm.
Hmotnosť: psy nad 30 kg (nad 60 cm v kohútiku), feny 25 kg (nad 56 cm v kohútiku).
Poznámka: Psy musia mať zjavne normálne semenníky, obe úplne zostúpené do mieška.

FOTKY :
Tapety+avatary:
Avatary :

Boston Terrier - Bostonský Teriér

11. října 2009 v 13:11 | Kinga
Spoločenská charakteristika: Bostonský teriér potrebuje veľa lásky a pozornosti svojho pána, ktorú dokáže veľmi dobre oplácať. So svojím pánom vyhľadáva čo najtesnejší telesný kontakt. K celej rodine je veľmi nežný a priateľský. Voči cudzím ľuďom nebýva agresívny, problémy väčšinou nenastávajú ani pri stretnutí s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami.
Originálny názov plemena: Boston terrier
Krajina pôvodu: USA
Doba vzniku: 19. storočie
Pôvodné využitie: Psie zápasy, spoločník
Dnešné využitie: Spoločník
Priemerná dĺžka života: 13 rokov
Hmotnosť: 5-11,4 kg
Výška: Okolo 40 cm
História: Bostonský teriér je jedným z mála pôvodných amerických plemien. Vznikol v dobe, keď boli v Amerike vo veľkej obľube psie zápasy, krížením buldogov a bulteriérov, a preto tieto zápasy boli taktiež pôvodne určené. Neskoršie však bol jeho chov zmenený premiešaním krvi francúzskeho buldočka. Pôvodne bol tento pes väčší a vážil až 20 kg, ale šľachtením bolo dosiahnuté zmenšenie veľkosti a taktiež potlačenie agresivity. Ako samostatné plemeno bol v USA uznaný v roku 1893 a patrí tam k najobľúbenejším. Obľubu si získal i v Kanade, Austrálii a vo Veľkej Británii, inde je však jeho chov pomerne vzácny.
Typy: Tento pes sa vyskytuje v troch hmotnostných kategóriách. Psy ľahkého rázu vážia menej než 6,8 kg, psy stredného rázu môžu vážiť 6,8 až 9 kg, a do ťažkého rázu sa radia psy, ich hmotnosť je od 9 do 11,30 kg. V Českej republike sa však bostonský teriéry podľa hmotnostných tried nedelia.
Všeobecný vzhľad: Bostonský teriér je silný, atletický pes s hranatou hlavou a štvorcovým čiernym čenichem. Oči s živým výrazom sú veľké, guľaté a majú tmavú farbu. Uši sú veľké, netopierie, a sú vztýčené. Svalnaté telo má hlboký, široký hrudník a krátky, mierne svažitý chrbát. Chvost je nasadený nízko, je krátky a rovný alebo stočený do vývrtky, a je vždy nesený pod úrovňou chrbta. Štandard plemena si môžete prečítať tu
Srsť a farba srsti: Srsť s jemnou štruktúrou je krátka, hladká a lesklá. Sfarbenie je buď čierne alebo žíhané, s bielymi znakmi. Na rozvrhnutí farieb veľmi závisí vzhľad psa. Hlava by mala mať súmernú kresbu a obe oči musí ležať v čiernom poli.
Povaha: Bostonský teriér je inteligentný, kľudný a sebavedomý pes. Je dobre prispôsobivý svojej rodine, priateľský a veľmi citlivý, ale na druhej strane taktiež veľmi ostražitý a odvážny.
Spoločenská charakteristika: Bostonský teriér potrebuje veľa lásky a pozornosti svojho pána, ktorú dokáže veľmi dobre oplácať. So svojím pánom vyhľadáva čo najtesnejší telesný kontakt. K celej rodine je veľmi nežný a priateľský. Voči cudzím ľuďom nebýva agresívny, problémy väčšinou nenastávajú ani pri stretnutí s ostatnými psami alebo inými domácimi zvieratami.
Vzťah k deťom: Tento pes si veľmi dobre rozumie i s deťmi, býva im väčšinou skvelým spoločníkom. Deti by však pri styku so psom mali dodržovať určité pravidla a rešpektovať taktiež jeho potreby.
Výchova: Bostonský teriér je inteligentný, pomerne rád a rýchle sa učí a jeho výchova nebýva náročná. Mal by byť však vychovávaný veľmi dôsledne, i keď nie tvrdo, pretože niekedy býva trochu tvrdohlavý. O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Držanie: Tento veselý a pozorný pes môže byť držaný i v malom byte, jeho nároky na priestor nie sú príliš veľké. Potrebuje však čo najviac kontaktu so svojím pánom, preto by nemal byť uzatváraný sám do jednej miestnosti, ale musí mať voľný pohyb po byte. O výcvikových pomôckach sa dočítate viac tu
Pracovné využitie: Toto plemeno sa nijako pracovne nevyužíva, jeho poslaním je byť svojej rodine priateľom a spoločníkom.
Pohyb: Bostonský teriér sa rodine prispôsobí, ale každodenné dlhé vychádzky sa pre jeho majiteľa musia stať povinnosťou. Hodí sa dobre i k rôznym psím športom, a jeho svalnaté, atletické telo je nutné trénovať.
Starostlivosť: Starostlivosť o jeho krátku srsť je z cela nenáročná, stačí otieranie vlhkou handričkou a v období lienenia psa vyčesať hustým hrebeňom alebo gumovou rukavicou. V prípade potreby psa vykúpte, nutné je však použiť kvalitný šampón, ktorý je určený špeciálne pre psy. Kožné záhyby na obličaji je dobré občas ošetriť špeciálnou pleťovou vodou. Nutná je i pravidelná kontrola zvukovodu, ktorý sa musí udržovať čistý, občas z kontrolujte psovi zuby, či sa na nich netvorí zubný kameň a pazúriky psa udržujte krátke. O pomôckach, potrebných ku starostlivosti o psa, sa dozviete viac tu
Strážne využitie: Tento pes nie je agresívny, ale svoje teritórium si dokáže dobre ochrániť. Na cudzinca za vašimi dverami vás vždy hlasite upozorní.
Kynológia: "Agility; obedience" O tom, čo ktorý šport obnáša, čítajte tu
Najčastejšie choroby: "Luxácia jabĺčka; problémy pri pôrode" Viac o chorobách sa dozviete tu
Zvláštnosti plemena: Chov tohoto plemena je pomerne málo rozšírený a je pomerne problematický. Feny bostonského teriéra mávajú veľmi často problémy pri pôrode a len zriedkakedy sa pôrod obíde bez zásahu odborníka. Asi 40% šteniat prichádza na svet pomocou cisárskeho rezu, čo je spôsobené tým, že feny majú pomerne úzku panvu a šteňatá sa rodí s dosť veľkou hlavou. Preto je chov pomerne nákladný a môžu sa mu venovať iba finančne zdatný jedinci.
Príprava na výstavu: Na túto udalosť je vhodné začať psa pripravovať už vo veku šteňaťa. Naučte ho stať vo výstavnom postoji, v ktorom vyniknú jeho prednosti. Taktiež ladný pohyb vo výstavnom kruhu prispieva k dobrému hodnoteniu psa, naučte ho preto perfektnú chôdzu na vodítku a ovládateľnosť. Na výstavu má byť pes predvedený v čo najlepšej kondícii, chrup by mal byť zbavený zubného kameňa, zvukovod čistý, pazúriky krátke a i jeho srsť by mala byť čistá a pekne upravená. Dôležité je i chovanie psa, na rušnú atmosféru výstavy ho môžete navyknúť tak, že sa najskôr zúčastníte so svojím psom ako pozorovateľ. Rozhodca môže kontrolovať tiež skus a samcom semenníky, preto pripravte svojho psa na to, že sa ho môže dotýkať i cudzia osoba. O výstavách, termínoch a príprave psa na túto udalosť čítajte tu
Výživa šteňaťa: Pre správny vývoj kostry a svalstva je nutné vybrať šteňaťu stravu, ktorá bude obsahovať nie len všetky dôležité živiny, ale taktiež vitamíny a minerálne látky.
Výživa dospelého psa: Strava v dospelom veku psa má vplyv na jeho zdravie, kondíciu i kvalitu srsti. Mala by byť vybraná podľa potrieb psa a podľa jeho aktivít. Pohybovo aktívnejší pes potrebuje v potrave väčší príjem energie, než pes, ktorý sa pohybuje málo. Strava by mala byť vyvážená a musí obsahovať všetky zložky potrebné pre zdravý život psa.
Výživa starého psa: Starý pes, ktorý sa už príliš nepohybuje nepotrebuje tak energeticky výdatnú stravu ako pes, ktorý má stále veľa pohybu. Preto je dobré pozvoľna prejsť na odľahčené kompletné suché krmivo pre psov -seniorov, ktoré je k dostatiu v špecializovaných predajniach. Podrobné informácie o výžive psa hľadajte tu
Rady / doporučujeme: Športovo založenému človeku, ktorému sa páči silný, atletický, odvážny a predsa nežný a neagresívny pes, učaruje bostonský teriér na prvý pohľad. Pokiaľ správne povediete jeho výcvik a venujete mu dostatok lásky, bude vám príjemným spoločníkom pri všetkých vašich aktivitách. dogspsy odporúča:Chcete vedieť štandardy psov?Tak si pozrite rubriku štandardy.rady pre chovateľov:Existujú dva spôsoby identifikácie psa. Pes sa dá nevyvrátiteľne identifikovať pomocou mikročípu, ktorý sa mu pomocou injekčnej striekačky implantoval pod kožu. Inou možnosťou je tetovanie, ktoré sa robí buď do ucha alebo do slabín. U čistokrvných psov je tetovanie povinné a vytetované číslo je zhodné s číslom v preukaze pôvodu a poradovým číslom v plemennej knihe. Identifikácia je vhodná obrana proti krádeži psa alebo pre prípad, že sa vám pes stratí.

FOTKY :
Tapeta+avtar :
Avatar: